Si dievča, ktoré je tu vždy pre os­tat­ných. Si „vždy po ruke“. Vždy zdvih­neš te­le­fón a po­koj­ným hla­som po­vieš: „to je v po­riadku, po­čú­vam.“ Vždy si tá usmie­vavá, dobrá, chá­pavá, obe­tavá a mi­lu­júca žen­ská, ktorá je skve­lou pria­teľ­kou a bút­ľa­vou vŕ­bou. Si tu vždy pre kaž­dého a tak­tiež ne­do­ká­žeš po­ve­dať nie.

No myslí nie­kto aj na teba? Čo keď mo­men­tálne ty po­tre­bu­ješ tu naj­väč­šiu po­moc, no ni­kto ti ju ne­pos­kytne? Čo keď si na všetko sama? Ak ho­vo­ríš, že si silná a ty po­moc ne­pot­re­bu­ješ, je to hlú­posť. Každý ju po­tre­bu­jeme a každý chceme, aby nás nie­kto mal rád a zau­jí­mal sa o to, aký máme deň. Je jedno, či je to náš par­tner alebo naj­lep­šia ka­ma­rátka, vždy chceme nie­koho, kto nás po­drží v ťaž­kých chví­ľach.

Ako sa cíti dievča, ktoré sku­točne po­tre­buje po­moc? 

Nie­kedy dievča, ktoré je tu pre kaž­dého aj o 3 ráno chce, aby aj nie­kto druhý zdvi­hol v noci te­le­fón a po­ve­dal jej: „V po­hode, ho­vor. Čo sa stalo?“

zdroj: unsp­lash.com

 

Možno to dievča, ktoré sa naj­viac usmieva, naj­viac trpí. Možno to dievča, ktoré po­máha všet­kým na okolo, tiež po­tre­buje po­moc. Utiera slzy dru­hým, no nie­kedy tiež sama po­tre­buje ka­pes­ník a ob­ja­tie iného. Možno sa na tomto svete cíti sama a ne­do­ce­nená, aj keď to ne­dáva na­javo.

Bút­ľavé vŕby sú ľu­dia, ktorí toho veľa znesú, po­čú­vajú ná­zory a ná­lady dru­hých, no len má­lo­kedy žia­dajú o po­moc a má­lo­kedy ho­vo­ria o svo­jich prob­lé­moch. Na­učme sa však vní­mať to, že aj títo ľu­dia si za­slú­žia byť vy­po­čutí a chá­paní.

Nie­kedy to dievča len po­tre­buje po­moc a nie­koho, pri kom by sa cí­tila re­špek­to­vaná. Po­tre­buje len po­čuť, že tiež je tu nie­kto pre ňu a zá­leží mu na ňom.

To dievča je ná­zoru, že nič nie je dô­le­ži­tej­šie, ako ľud­ská em­pa­tia a po­cho­pe­nie toho dru­hého. Sme tu je­den pre dru­hého, no nie­kedy sa len tak tvá­rime a za­bú­dame na tých, ktorí nám ne­us­tále po­má­hajú a zau­jí­majú sa o nás. Sme tu aj my pre nich?

Komentáre