Kto je to matka? Žena, ktorá nám dala život. Žena, ktorá sa kvôli nám obetovala. Žena, ktorá vždy dokáže povýšiť naše potreby nad svoje vlastné. Nezáleží na tom, či máme 10 alebo 13 rokov, vždy keď máme problém, mama je prvou osobou, na ktorú si spomenieme.

Keď sme sa narodili, zahrnula nás nekonečnou láskou. Často si popri behaní okolo bábätka ani nestihla umyť vlasy. A bolo jej to jedno. My sme rozžiarili jej svet. Dali mu nový rozmer. Kariéra je dôležitá, ale pre mamu bolo staranie sa o nás dôležitejšie. Prišlo obdobie škôlky resp. jaslí. Neviem či ste aj vy na začiatku škôlky plakali, ale ja veľmi. Po krásnych troch rokoch, kedy sme boli len ja a mama, sme museli preseknúť pomyselnú pupočnú šnúru a oddeliť sa. Neplakala som iba ja, ale i mama. Prišlo obdobie školy. Mama bola tá, ktorá ma naučila učiť sa. Poctivo sme robili domáce úlohy. Trénovali čítanie i násobilku.

Prišiel druhý stupeň školy a tzv. „obdobie vzdoru“. Hádky na dennom poriadku. Vyhrážky typu „ty nie si moja matka“, „nenávidím ťa“, „vôbec mi nerozumieš“… Ach, keď sa na to spätne pozriem, znie to až smiešne. Veď mama bola náš prvý módny guru. Mama nás naučila chovať sa tak, ako sa na dámu patrí. Kúpila prvé šminky. Aj keď sme to v hádkach nemysleli vážne, mamu to veľmi bolelo. Vedela, že sme len deti, ale bolo jej to ľúto. Veď kto nám kedy bude v živote chcieť tak dobre, ako mama? 

Možno sa niekedy s našimi mamami názorovo nezhodneme. Možno sa úplne nepochopíme. Ale musíme pochopiť, že všetko čo pre nás robí, myslí dobre. Vždy chce pre nás len to najlepšie. Miluje nás celým svojím srdcom. Je dôležité dať jej našu lásku najavo. Nie len na Deň Matiek, ale každý jeden deň v našom živote. Lebo ona je tu vždy pre nás. Či už v detstve aby pofúkala rozbité koleno, alebo v dospelosti skladala zlomené srdce. Jej láska k nám je bezhraničná. Je jedno, ako veľmi ju svojimi slovami zraníme a skutkami sklameme.

Materinská láska je výnimočná. Je to neopakovateľné puto. Mamin úsmev pri prvej jednotke. Mamin strach pri prvej horúčke. Hrdosť v jej očiach pri prvom veľkom životnom postupe, ale i sklamanie pri prvej rannej opici. To akú výchovu a správanie nám v detstve vštepila v nás ostáva navždy. I keď je občas prísna, je to z lásky. Preto mamám poďakujme. Ďakujme našim matkám za náš život, za ich lásku, opateru, za ne samotné. Aj ja ďakujem ten svojej, za to, že ma vždy vo všetkom podporuje a že je, aká je. Ľúbim ťa mami!

Prihlasujem do newslettera...

Dostávaj najlepšie novinky z Odzadu

Prihlásením sa do newslettera súhlasíte s podmienkami ochrany súkromia.