Boli to dva úžasné mesiace, v spoločnosti slnečného a horúceho Talianska, ktoré som prežil spolu s mojou Lagerthou. ,,Vstávaj miláčik,“ povedala mi moja krásna Lagertha, ktorá bola na odchode do práce. Vlepila mi sladký bozk a už jej nebolo. Jej sladká vôňa ma omámila a ja som sa len tak pozeral na jej dlhé vlnité vlasy.

Volám sa Arthur. Tento príbeh ma spravil šťastným a naozajstným mužom. Vážim si chvíle, ktoré zdieľam s ňou. Milujem ju. Nie jej nahotu ale jej nádhernú dušu. Bolo 8 hodín ráno. Slnko mi zohrievalo tvár a mámivá vôňa kávy ma prinútila vstať z postele. Dnes je výnimočný deň, ktorý si žiada úprimnosť. Ja a Lagertha máme 6 ročný vzťah. Tieto teplé dni si užívame v objatí Benátok. Lagerthu som spoznal v metre, keď som sa ponáhľal na stretnutie s manažérom jednej firmy.  Jej čierna káva skončila na mojom hodvábnom  kabáte. Môžem potvrdiť, že to, čo nás spojilo, bola káva. Áno, ako počujete. Sme obyčajní ľudia s rozdielnymi nápadmi. Naše stretnutie nebolo náhodné. Pre nejaký dôvod sme sa stretnúť mali. Avšak vráťme sa späť.

Lagertha pracuje ako čášníčka v jednom bare. Chodievam za ňou pravidelne. Nosím jej teplý obed a moje objatie a bozky. Dnes sa Lagertha rozhodla. Končí v práci, pretože jej šéf je namyslený magor. Vyvyšuje sa nad všetkými. Môj kamoš Teodor, Lagerthu dobre pozná. Rozhodol som sa, že jej spestrím deň. Moje prekvapenie bude stáť za to. Kúpil som dom, ktorý mi navrhol Teodor. Moje našetrené úspory som investoval práve do tohto miesta. Lagertha o ničom nevie. Dúfajúc, podarí sa mi ju prekvapiť.

Sú 3 hodiny. Štartujem auto a idem vyzdvihnúť Teodora. Ziggy ma nasleduje a sadne si vedľa mňa. Ziggy je 2 ročný kríženec dobermana, ktorého sme si spolu s Lagerthou adoptovali zo záchranného centra. Zhasol som motor. Lagerthu som zbadal v diaľke ako cupitá na jej dlhých, krásnych nohách. Jej oslnivý úsmev ma zdravil už v diaľke. Nastúpila do auta, vlepila mi sladký bozk. Cestou ma zaneprázdňovala otázkami typu ,,Kam ideme? mám sa báť?“ Viem, že tento deň musel prísť. Vystrašená zo situácie, sedela so zaviazanými očami nehybne v aute. Opatrne som ju chytil za ruku a odviedol na miesto. Bola celá vzrušená, jej srdce som cítil až na dlani. ,,Stoj, nehýb sa.“ oznámil som jej s trasúcim hlasom.

Schmatol som maličkú červenú krabičku , kľakol si pred ňu a povedal: ,,Moja nádherná žena, každý deň ma robíš šťastným a úprimným mužom.“ ,, Očarila si ma hneď prvý deň nášho stretnutia, pri nešikovnom obliatí môjho kabátu.“  Čakal som na Teba veľa rokov. Dúfam, že naša svadba raz bude v ten deň, keď sme sa prvýkrát bozkávali, lebo ja na ten deň nikdy nezabudnem. 15 júna si mi zmenila život, cítim sa viac v bezpečí, cítim podporu a cítim obrovskú lásku, čo mi vyznávaš každý deň. Kľačím tu pred tebou a pýtam sa ťa: ,,Vezmeš si mňa, Arthura Brenna, za právoplatného manžela?“

Jej nijagarské slzy stekali dolu lícom, jej vysmiate oči hovorili áno. ,,Áno, Arthur môj, hovorím áno, chcem sa stať tvojou ženou“, oznámila mi s plačom v hlase a hodila sa mi okolo krku. ,,Milujem ťa“. 

Otvorené ústa, slzy a zároveň úsmev. Toto je moja žena. Vysmiata, nežná, úprimná a plná lásky. Urobila zo mňa muža a ja som ju spravil ženou.

Táto chvíľa si žiadala úprimnosť. Tento deň sa naplnil a my si vychutnávame našu osudovú čiernu kávu, pod holým nebom s výhľadom na mesto, bozkávajúc sa v náručí.