Ešte pred me­sia­com by som sa smiala a ne­ve­rila, že takto bude vy­ze­rať môj ži­vot o me­siac. Cha­otický, bo­les­tivý, plný lásky, skla­ma­nia, šťas­tia, sĺz a ra­dosti.

Kla­diem si otázku či je to len nočná mora alebo re­a­lita.

Všetky tie krásne a kú­zelne chvíle. Všetky tie pre­pla­kané dni a noci. Všetko to čo sa odo­hralo za po­sled­ných pár týž­dňov.

Mo­men­tálne sa cí­tim ako na­ozaj­stný člo­vek plný emó­cií. Na­pí­sala by som, ako nie­kto z inej pla­néty, z inej di­men­zie, ale pravda je taká, že takto sa cíti sku­točný člo­vek. Člo­vek, ktorý pre­cho­váva v sebe lásku a ne­ná­visť, zá­ro­veň šťas­tie a smú­tok, strach a ra­dosť. A je úplne v po­hode, keď ne­vieš čo chceš, keď si ne­vieš vy­brať.

zdroj: unsp­lash.com

Je nor­málne pre­stať chcieť to prečo by si sa bol ochotný za­biť ešte pred 2. týžd­ňami. Všetko to je nor­málne, pre­tože si člo­vek. Ni­kto by ti ne­mal vy­čí­tať to čo ro­bíš, ni­komu ne­mu­síš vy­svet­ľo­vať dô­vod prečo. Iba ty sám vieš, ako sa sku­točne cí­tiš. Iba ty sám vieš čo je pre teba v ži­vote pod­statné.

Tak sa pre­staň sta­rať o to čo chcú os­tatní, čo chcú aby si ro­bil, čo chcú aby si cí­til. Pre­tože si člo­vek plný emó­cií a máš svoj vlastný rozum na to, aby si sa ve­del roz­hod­núť sám.

Komentáre