Ve­no­vané tebe.

Nie je to tak dávno, čo som ťa ne­ná­vi­dela. Dala som ti rôzne pre­zývky a vô­bec som sa ne­sprá­vala „do­spelo“ .

Bolo to odo mňa de­tin­ské, no je to za mnou.

Mala som na to dô­vod ťa ne­ná­vi­dieť?

Možno áno a možno aj nie.

Je veľa uhlov po­hľadu a sú tri ver­zie tohto prí­behu: moja, tvoja, jeho.
Mala som v hlave veľa otá­zok .
Čo máš ty a ja nie?

V čom si lep­šia ako ja?

Prečo?

unsp­lash.com

No pri­šiel deň a ja som sa roz­hodla, že už ťa nech­cem ne­ná­vi­dieť, mať hnev, možno ty za to vô­bec ne­mô­žeš. A prav­dou je, že ne­mohla si ani vtedy.
Dlho som sa skú­šala od­hod­lať, že ti na­pí­šem, len ni­kdy som ne­mala po­cit, že te­raz je ten správny čas.
A po­tom som ti na­pí­sala.
Spra­vila som roz­umné roz­hod­nu­tie.
Po­zvala som ťa na kávu.
Stretli sme sa, ale chcelo to veľa od­vahy.

unsp­lash.com

Mys­lela som si, že ma bu­deš ne­ná­vi­dieť, ale z teba „sr­šal“ re­špekt.
Re­špekt ku mne ako k osobe.
Stále si pa­mä­tám slová, ktoré si po­ve­dala, asi to bolo niečo, prečo som sa roz­hodla ne­byť proti tebe, ale byť s te­bou.unsp­lash.com

Za­smiali sme sa ako ka­ma­rátky.
Na konci som ti po­dala ruku a po­ve­dala som ti, že ak bu­deš po­tre­bo­vať niečo, som tu pre teba.
Aj keby sme mali ísť len na ná­kupy.
Po­ži­čať šaty či opätky na ples.
Spra­viť ne­jaké fotky na vi­zitku do práce alebo sa len tak po­roz­prá­vať o tom, ako ide ži­vot a čo nové.

Dr­žím s te­bou, nie proti tebe!
Si jedna skvelá a úp­rimná žena!
…ďa­ku­jem Ti, že si mi dala šancu sa ospra­vedl­niť.
…ďa­ku­jem Ti, že si mi od­pus­tila.
Vá­žim si to!

…a preto ťa ne­be­riem ako nie­koho, kto mi ukra­dol šťas­tie.

„Prav­dou je, že šťas­tie sa ukrad­núť nedá. Vždy samo príde a od­íde“-ano­nym

Komentáre