„Hranica medzi láskou a nenávisťou?!“

Je krehká..Veľmi.“

Odzadu.sk
Staň sa blogerkou

Odpovedal mi, a kým som stihla nabrať odvahu na ďalšiu otázku, začal rozprávať..Rozprávať, akoby žil skúsenosťou. Akoby bol opäť osemnásťročný a sklamaný z prvej lásky.

iso.500px.com

„Ľudia zvyknú horlivo hovoriť, že ľúbia, že nenávidia, že im bolo ublížené, no častokrát si neuvedomia, že aj oni mohli byť tí, ktorí ublížili. Práve slovami, ktoré vyslovili v nesprávnej chvíli.. Toto je chybou väčšiny, aj nás. I keď je naozaj ťažké si to priznať. Mnohokrát ubližujeme práve slovom, vzácnym slovom, ktoré by sme mali používať iba výnimočne, presne vtedy, kedy to cítime zo srdca..

Chvíľu mlčal a uprene hľadel do svojich zovretých rúk, keď sa mi pozrel do očí, na jeho zvráskavenej tvári som videla smútok a v očiach znovu objavenú bolesť. Napriek všetkému znovu pokračoval..

„Mal som 25 rokov. Nemal som žiadnu predstavu o živote a zodpovednosti. Každý deň som si užíval plnými dúškami s partiou, až jedného dňa vstúpilo do môjho života to najúžasnejšie dievča. Bola krásna, inteligentná a vtipná. Začiatky nášho vzťahu boli tým najkrajším obdobím môjho života, milovali sme sa, dokazovali sme si lásku navzájom a bol som skutočne šťastný, pretože som našiel to, čo niekto hľadá počas celého života. Našiel som zmysel, útočisko a istotu.“

pinterest.com

Znovu na chvíľu sklopil zrak, hlboko sa nadýchol a rozprával ďalej: „Iba pred nedávnom, po niekoľkých rokoch som si uvedomil, že sa to všetko udialo príliš rýchlo. Obaja sme sa nechali ovládať vzplanutím citov. A tou nádhernou, vznešenou vetou: „Milujem ťa“ sme si začali ubližovať, pretože sme ju zriedkakedy použili v správny čas..Stala sa z toho všedná fráza. Všetko krásne sa začalo obracať na zlé a negatívne. Neuváženými slovami sme si začali navzájom ubližovať, bolestivo si podrážať kolená, bez toho, aby sa čo i len jeden z nás pokúsil o záchranu spoločnej lásky. Obaja sme hľadeli iba na svoje rany a bolesť, znovu bez premýšľania. A takto medzi nami postupne vznikal múr so základmi pevnejšími zo dňa na deň“

„S odstupom času Ti môžem povedať iba jediné.. Bol to čas lásky, čas bolesti, ubližovania a napokon nenávisť. To je tá hranica. Hranica, ktorú si neopatrnosťou budujeme sami proti sebe. Začal som nenávidieť iba svoj vlastný odraz. Keby som čas mohol vrátiť späť, objímem ju a nikdy nepustím, pretože viem, že to, čo som cítil bola láska. Ale ja som s ňou bohužiaľ nevedel zaobchádzať, tak, ako si pravá láska zaslúži. Nebol som pripravený.“