Mladá česká mama Kateřina Kopicová je zakladateľkou projektu „Tělo s příběhem“. Vďaka nej už od roku 2019 je na Instagrame silná komunita ľudí, ktorá zdieľa svoje životné príbehy. Ukazujú si tak navzájom, že v ničom nie sú samy.

Ako vznikol nápad na takýto projekt? Čo bolo tým momentom, kedy si si povedala, že treba niečo také vytvoriť?

„Založila som ho ako novopečená maminka, na ktorej sa tehotenstvo veľmi podpísalo. Po pôrode mi k tomu zostalo dosť vyťahané brucho a ja som z toho bola naozaj nešťastná. Už v tehotenstve som si myslela, že som snáď jediná, ktorej sa toto stalo a tak som hľadala na internete nejakú podporu. Našla som ju v zahraničí, ale na českom instagrame to bolo akoby neexistujúca téma. Rozhodla som sa tak, že založím vlastnú stránku, projekt, kde túto tému otvoríme a budeme podporovať jedna druhú, aby sme sa my ženy prijali také aké sme.“

Čo je cieľom projektu?

„Naším cieľom je, aby sa každá maminka/žena prijala taká, aká je – so všetkými tými striami, vyťahaným bruškom a ďalšími rôznymi príbehmi na tele. Chceme, aby vedela, že je to úplne normálne a že v tom nie je sama. Chceme ukázať, že krása sa nerovná dokonalosť. Náš projekt je otvorený aj mužom, ale bohužiaľ je ich veľmi málo, ktorí chcú zdieľať svoj príbeh.“

Prečo je podľa tebe dôležité vedieť, že v tom žena nie je sama?

„Keď som sa prvýkrát rozhodla zdieľať fotku svojho „nedokonalého“ tehotenského bruška, tak ma veľmi prekvapilo, keď mi ženy začali písať. Písali mi, že som ukázala pravdu a že majú veľmi podobný, alebo rovnaký príbeh ako ja. Veľmi mi to pomohlo, keď som zistila, že nie som sama. Zrazu sme zistili, že naozaj nie sme samy a že o tom máme s kým hovoriť. Zistili sme, že je to normálne a že nie som žiadna výnimka. Nemusíme sa tak už hanbiť ukazovať a to je veľmi oslobodzujúce. Žena, ktorá si myslí, že je sama, tak sa nechce ukazovať. Hanbí sa pred svojím mužom a jej sebavedomie veľmi upadá. Prichádzajú depresie a to nie je nič dobrého. Viem o čom hovorím.“

Ako sa na túto tému a celkový projekt pozerá tvoja rodina?

„Moja rodina tomu nerozumie. Vlastne to s nimi ani neriešim. Som v rodine výnimka so striami a berú ma trošku ako chudinku, a to ma štve. Je to stará škola, majú v hlave stále zabudovaný ideál krásy.“

Do projektu pribudla nová členka Lucie Paurová. Má aj ona svoj príbeh?

„Áno, Luckin príbeh je rovnako ako ten môj o materstve. Lucka má krásneho ročného chlapčeka.“

S akými príbehmi ste sa už stretli? Došlo už aj k príbehom, ktoré vás prekvapili?

„Príbehy sme mali rôzne. V prvom rade príbehy o materstve, rôzne dermatologické alebo aj onkologické problémy, príbehy žien, ktoré schudli napríklad aj 80 kg a rôzne ďalšie choroby. Príbehy, ktoré ma najviac zraňujú sú tie o strate bábätka. Vzhľadom k tomu, že som mama, tak je to pre mňa veľmi citlivá téma a úprimne pri čítaní týchto príbehov neudržím slzy. Určite je ale aj mnoho ďalších príbehov, ktoré veľakrát naozaj berú dych. Často sama zisťujem zaujímavé veci, alebo som koľkokrát naozaj prekvapená, čo je všetko možné.“

Píšu vám aj ľudia, čo potrebujú pomôcť s nejakým problémom, u ktorého ste si povedali, že je to skôr niečo už pre psychoga či inú odbornú pomoc?

„Určite áno. Sú nimi napríklad príbehy o domácom násilí. Tie sú naozaj drsné a kruté. Koľkokrát som aj sama hľadala pre ženy toho správneho odborníka. Tieto situácie nerada podceňujem. Sú aj ďalšie príbehy, ako chudnutie, depresie atď.“

Organizujete fotenia so ženami, kde ukazujú svoje jazvy. Bolo ťažké zohnať a prehovoriť ich aby sa dali takto odfotiť? A aké ženy na fotenie väčšinou hľadáte?

„Prekvapivo to išlo veľmi jednoducho, maminky mali veľký záujem. Ženy sa samé hlásili a do pár dní sme mali vybrané. Ženy preferujeme s viditeľnejšími príbehmi, aby boli na fotkách pekne vidieť.“

Aké plány s Luciou máte do budúcna?

„Momentálne riešime plány na budúci rok. Tento rok máme za sebou jedno naše fotenie a druhé pre jednu českú značku spodnej bielizne. Tiež momentálne pracujeme na brožúrke, ktorá bude vydaná začiatkom budúceho roka. Čo nás ale v budúcom roku určite čaká je výstava. Vzhľadom k súčasnej situácii nemohla byť tento rok, a tak sme ju presunuli na máj 2021.“

Stretli ste sa už s nejakými negatívnymi komentármi a poznámkami na to čo robíte?

„Bohužiaľ áno, často náš projekt spojuje s podporou obezity, čo je hlúposť. Taktiež nám hovoria, že podporujeme ženy, aby so sebou nič nerobili, boli tučné a nestarali sa o seba. Neviem kde sa to vzalo ale je to nezmysel. Naopak sa snažíme o to, aby sa ženy o seba starali a mali sa radi. Naviac skoro každý utorok ma našom instagrame cvičíme.“

Máte nejakú radu pre ľudí, čo teraz bojujú so sebaprijatím?

„Poradila by som im, že zdieľanie pomôže. Keď sa o tom všetkom budú s niekým rozprávať, zistia, že zďaleka samy nie sú. A to môže veľmi pomôcť.“

Prihlasujem do newslettera...

Dostávaj najlepšie novinky z Odzadu

Prihlásením sa do newslettera súhlasíte s podmienkami ochrany súkromia.