Som typ člo­veka, ktorý dáva do vzťahu všetko. Ak vi­dím, že sa to oplatí, vsa­dím do toho celé svoje srdce. Ne­v­stu­pu­jem do vzťahu s tým, že “veď skú­sim a uvi­dím, čo bude“. Nie, be­riem buď všetko alebo nič, inak to pre mňa nemá zmy­sel. Chcem re­a­lis­tické vzťahy, ktoré budú tr­vať večne a ne­týka sa to len par­tner­ského vzťahu, ale aj vzťa­hov me­dzi pria­teľmi a vše­obecne.

Chcem byť ob­klo­pená ľuďmi, pri kto­rých sa mi roz­bú­cha a po­skočí srdce od ra­dosti, pre­tože v ich prí­tom­nosti sa cí­tim šťastná. Chcem byť ob­klo­pená ľuďmi, ktorí ma in­špi­rujú a vďaka, kto­rým som lep­šia. Chcem byť s ľuďmi, ktorí tu budú vždy pre mňa, pre­tože ja som tá osoba, ktorá tu bude pre nich. Chcem byť me­dzi ľuďmi, ktorí chcú byť sku­točne so mnou a ne­opus­tia ma, pre­tože im zá­leží, či sto­jím aj ja pri nich.

Chcem jed­ného dňa se­dieť pred do­mom na hoj­dačke, po­ze­rať sa na muža vedľa mňa s ve­do­mím, že je môj a nech­cieť to ni­jako zme­niť. Chcem sa do neho za­mi­lo­vať znovu a znovu až do­kým bu­deme starí a ne­zo­še­di­vejú nám všetky vlasy. Nech­cem s tým pre­stať do osem­de­siatky, chcem ho stále mi­lo­vať, ako by sme mali 30.

Chcem byť za­mi­lo­vaná až po uši. Viem, že je to možné, pre­tože som to vi­dela. Vi­dela som starca, ktorý nie­sol pod­nos s jed­lom man­želke a nežne sa na ňu pri tom po­ze­ral. Vi­dela som starší pár dr­žať sa za ruky, krá­čať spolu, roz­prá­vať sa a vy­ze­rali, že im nič ne­chýba. Viem, že exis­tuje druh lásky, ktorý vy­drží navždy a ja ho chcem.

Chcem byť stará a še­divá a stále ho­vo­riť so svo­jimi pria­teľmi z det­stva alebo vy­so­kej školy. Aj na­priek tomu, že už ne­bu­deme mladí a ľah­ko­my­seľní, ako sme boli ke­dysi, stále chcem za­spo­mí­nať na staré  dobré časy. Chcem sa smiať na tom, ako mladí ľu­dia budú cho­diť s „opi­cou“ do ich ob­ľú­be­nej ka­viarne a roz­prá­vať o tom, čo stvá­rali noc pred tým, pre­tože dávno pre nimi sme to my ro­bili tiež. 

Nech­cem in­ves­to­vať do vzťahu ak viem, že ne­bude po­sledný, pre­tože pre mňa to nemá zmy­sel. Keď niečo chcem , chcem to na­dobro a chcem to navždy. Možno to je dô­vod, prečo som stále sama, po­kiaľ ide o môj mi­lostný ži­vot. V mo­jom ži­vote boli ľu­dia, ktorí prišli a od­išli, ale ni­kto ma ne­pre­sved­čil, že si mô­žem s ním pred­sta­viť bu­dúc­nosť a preto som nech­cela strá­cať čas. Nech­cem skon­čiť so zlo­me­ným srd­com, ak viem, že to ne­bude tr­vať večne.

Chcem ľudí vo svo­jom ži­vote, pre kto­rých sa navždy zdá krátko. Chcem ľudí po mo­jom boku, ktorí tu budú pre mňa stále, pre­tože na tom naj­viac zá­leží.

foto: Mi­chela Ra­va­sio

Komentáre