Začalo to nevinne. Všetko bolo veľmi milé, príjemné, romantické. Zaľúbiť sa do teba nebol absolútne žiaden problém.  Mal si však potrebu niečo si kompenzovať, a tak si si začal riešiť svoje komplexy prostredníctvom žien. Naučil si sa čo máme rady, čo na nás zaberá, vedel si sa nám zapáčiť, získal si sebavedomie. Ja som bola len tvoja ďalšia obeť. Jedna z mnohých. Záplata na tvoje ranené ego. Keď si zistil, že tvoje finty na mňa zabrali, prestala som byť pre teba zaujímavá, nemal si o mňa záujem.

Ale ja som ťa chcela…čím viac som ťa nemohla mať, tým viac som po tebe túžila. V tejto chvíli ľutujem to všetko, čo som ti venovala. Vlastnil si moje myšlienky, predstavy, želania, bol si všade. Neprešiel jediný deň, počas ktorého by som na teba nemyslela. Bol si ako vírus, ktorý ma celkom pohltil. Moja energia vyšla nazmar. Dala som ti to najcennejšie, najúprimnejšie, to najlepšie zo mňa, ale ty si to nevedel prijať.

pexels-photo-102734-large

pexels.com

Moje odhodlanie ukázať ti a presvedčiť ťa, že som pre teba tá správna a dosť dobrá asi nebolo príliš dostatočné. Nepustil si si ma k sebe bližšie. Presvedčil ťa iba môj vzhľad. Potreboval si len uspokojiť svoje fyzické potreby a ja som bola nablízku. Nevadilo mi prísť za tebou uprostred noci, keď si si to želal. Spravil si zo mňa slečnu zmyslov zbavenú.  Byť v tvojej blízkosti mi úplne stačilo, stále som ťa chcela, aj keď som si uvedomovala, že teba už nikdy nepresvedčím.

Viem, že nie som jediná, ktorej si takto pomotal hlavu. Želám ti, aby si sa zmenil. Nie kvôli tebe, ale kvôli tomu, aby už viac žien netrpelo  tak, ako som trpela ja. Možno sú moje slová kruté, možno som teraz zlá a možno som len príliš dlho bola tvojím dobrým dievčatkom.

Naše posledné spoločné minúty. Sedím vedľa teba v aute a som ticho, neviem čo mám povedať, pritom mám plnú hlavu myšlienok. Zároveň si uvedomujem, že toto je moja posledná príležitosť. Zajtra o takomto čase budeš už niekde ďaleko za oceánom, viac sa neuvidíme. Ako len nenávidím tie hlúpe náhody a znamenia. Musím ťa opustiť presne na tom istom mieste, kde to medzi nami začalo, pritom Bratislava nie je až taká malá. Tu, presne pred siedmimi mesiacmi, padla naša prvá pusa a tu padne aj tá posledná. Zastavíš, v tom sa z rádia ozve song tvojej obľúbenej kapely, ktorý mi ťa vždy pripomínal. Irónia osudu.

pexels.com

Naposledy ma pobozkáš. Poslednýkrát ti pozriem do očí, usmejeme sa na seba. Napriek tomu ako si mi ublížil, napriek všetkému môjmu hnevu, ťa stále ľúbim a viem, že ty má máš tiež rád, no iným spôsobom. Poprajem ti pekný život, ty mne to isté. Neskutočne silná chvíľa. Vystúpim. Pozriem na hodiny, 22:22. Vraví sa, že o tomto čase si máme niečo želať, a tak si neželám nič iné, len to, aby som zabudla.