Mi­lu­jem tie ve­čery, kedy si sad­nem na gauč s ob­ľú­be­ným hrn­če­kom čaju, vô­kol mňa roz­vo­nia­vajú vonné sviečky a do­ko­nalú at­mo­sféru do­tvá­rajú te­čúce kvapky na ok­nách. Mi­lu­jem, keď mám chvíľku pre seba.

Nie vždy to tak bolo. Boli dni kedy som sa bála byť sama, bála som sa ľa­hnúť si do po­stele, lebo som ve­dela, že myš­lien­kam ako sa vy­spo­ria­dať so svo­jím ži­vo­tom sa jed­no­du­cho ne­vyh­nem.  Pre­mýš­ľala som nad na­šou spo­ločne plá­no­va­nou bu­dúc­nos­ťou, ktorá sa roz­padla ako krehký por­ce­lán, pri­tom sme si mys­leli, že MY, náš vzťah je to naj­sil­nej­šie, čo môže byť. Stále som v nás dú­fala, ča­kala…

morning-sweet-mood-girl-holding-a-cup

foto:ins­pi­rin­gwall­pa­pers.net

Pre­mýš­ľala som, čo by bolo, keby som sa v nie­kto­rých si­tu­áciách roz­hodla inak. Moja mi­nu­losť bola ob­rov­ským bre­me­nom, s kto­rým som sa trá­pila kaž­dučký deň. Bála som sa, že v mo­jom ži­vote sa stane uda­losť, s kto­rou si ne­bu­dem ve­dieť dať rady.  Mala som v hlave plán, ako by sa mali veci mo­jom ži­vote vy­ví­jať.

Márne som ča­kala na ne­jakú pre­vratnú uda­losť, ktorá môj ži­vot, mys­le­nie a môj ne­ga­tívny uhol po­hľadu zmení. Ne­stalo sa. Ne­pri­šiel princ na bie­lom koni, ani sa mi zá­zračne ne­za­čalo da­riť. Veci stáli, lebo moje mys­le­nie bolo stále rov­naké, stále rov­nako ne­ga­tívne…

No jed­ného dňa som si po­ve­dala sta­čilo.

Pre­stala som na čo­koľ­vek ča­kať. Ne­oča­ká­vala som od seba žiadne vý­sledky, ne­oča­ká­vala som iných, že nie­kedy oce­nia, čo pre nich ro­bím. Pre­stala som rie­šiť môj smú­tok nad roz­cho­dom, pre­stala som dú­fať, že sa stane zá­zrak a môj ži­vot bude raz jed­no­duchší. Pre­stala som toľko rie­šiť chyby mi­nu­losti, za­obe­rať sa bu­dúc­nos­ťou. Predsa ži­vot mi stále do­ka­zo­val, že aj tak sa veci vy­vinú inak ako chcem, len ja som sa to od­mie­tala na­učiť. Jed­no­du­cho mi za­čali byť veci viac ľa­hos­tajné.

sleduj_youtube_kanal_odzadu_sk
tumblr_myhiauesyi1srtaqzo1_500

foto:tum­blr.com

Ešte len vtedy sa za­čali diať zá­zraky! Za­čala som si viac vá­žiť ma­lič­kostí, kto­rých sa mi do­vtedy do­stá­valo a ja som to brala ako sa­moz­rej­mosť. Za­čalo sa mi da­riť, za­čala som mať lep­šie vý­sledky v mo­jich ko­níč­koch a škole. Bola som viac ve­selá, uvoľ­nená, ko­mu­ni­ka­tívna…  Všetko bolo zrazu jed­no­duch­šie a ja som už nech­cela mať veci pod kon­tro­lou. Ne­rie­šila som čo bolo, čo bude, za­čala som si uží­vať prí­tom­nosť a sna­žila sa vy­na­lo­žiť s ňou naj­lep­šie ako som ve­dela. Keď na mňa aj do­ľahla ťažká chvíľka, pop­la­kala som si a šla s úsme­vom ďa­lej.

Znie to tak jed­no­du­cho však? No skús ne­chať na ne­jaký čas od­dých­nuť svoju my­seľ od všet­kých spo­mie­nok a myš­lie­nok, ktoré ťa trá­pia. Ko­niec kon­cov, na­lejme si po­hár čis­tého vína, mi­nu­losť ne­zme­níš. Ale mô­žeš zme­niť bu­dúc­nosť a tá môže byť jed­no­duch­šia s dáv­kou ľa­hos­taj­nosti.

Možno to zo za­čiatku ne­pôjde ľahko, ne­bude to zo dňa na deň, no po­stu­pom času sa na­učíš ako od­há­ňať svoje ne­ga­tívne myš­lienky a ver, že raz na­stane deň, keď už bude pries­tor z naj­väč­šej časti len na tie po­zi­tívne.

Si to ty, kto ur­čuje, ako sa bu­deš cí­tiť.

Komentáre