Je to len osa­melý deň. Vonku prší a ja len tak se­dím a pi­jem ze­lený čaj s me­dom. Roz­mýš­ľam nad te­bou. Nad tým, ako si ma ne­chal opus­tenú v tma­vej noci. Bolo to pre teba tak jed­no­du­ché od­ísť? Bolo to ľahké od­ísť s ňou, aj keď si ma vi­del pla­kať? Vi­del si, že som sama a to len kvôli tebe.

Nech­cela som sa ob­ra­cať k mi­nu­losti, ale tento upr­šaný deň mi pri­po­me­nul po­city, toho osu­do­vého ve­čera. Bola som sama ako te­raz. Kvapky dažďa sa ko­tú­ľali po mo­jich vla­soch rov­nako, ako moje slzy po mo­jej tvári. Moje po­city boli plné bez­ná­deje a skla­ma­nia. Ne­skôr prišli vý­čitky, že za to mô­žem ja, nie ty. Mo­hol si za to ty? Ako to vlastne bolo? Sna­žili sme sa byť si opo­rou, každý je­den deň. Vždy si ma chcel len pre seba. No na­ko­niec si to bol ty, kto opus­til zra­dil a skla­mal.

zdroj: unsp­lash.com unsp­lash.com

Nech­cem ti priať nič zlé. Chcela som len od­po­vede, ale tie ne­prišli. Mu­sela som sa zmie­riť so všet­kým čo sa stalo. Naj­hor­šie bolo, zmie­riť sa sama so se­bou.

Moje myš­lienky boli rôzne. Nie­kedy ma pre­klí­nali, ne­skôr zasa chá­pali moje všetko čo sa stalo. Na­ko­niec ale pri­šiel ko­niec. Ko­niec v zmysle kon­čím s trá­pe­ním. Kon­čím s te­bou.

zdroj: unsp­lash.com unsp­lash.com

Moje myš­lienky sa za­čali me­niť. Za­čala som si uve­do­mo­vať, že som viac ako len cho­diaca ne­up­ra­vená a ži­vo­tom strá­pená troska. Som žena, ktorá má svoje ciele a ne­môže do­vo­liť, aby jej to je­den po­ka­zený vzťah pre­ka­zil. Za­čala som si uve­do­mo­vať moju silu. Po čase som ve­dela vstať z po­stele s úsme­vom na tvári. Znova som za­čala mať rada svoj ži­vot a moju prácu. Prišlo to ne­ča­kane. Moje myš­lienky a celá ja, zme­nila som sa tak rýchlo, ako si ty od­išiel.
Bola to správna vec. Som šťastná. Mu­sela som si vy­tr­pieť peklo v tom daždi, ale na­ko­niec prišlo svi­ta­nie v mo­jej duši. Možno to bolo tým upr­ša­ným dňom, ktorý mi pri­po­me­nul, že raz príde svetlo.

Komentáre