Poslaním ženy je porodiť dieťa a stať sa matkou. Takto žijeme už od nepamäti a automaticky čakáme od každej jednej, že pôjde v šľapajach svojich predkov. S pribúdajúcim vekom sa zvyšuje intenzita otázok toho, kedy už konečne otehotnie. Akonáhle žena vysloví, že netúži po deťoch, ľudia sa na ňu začnú pozerať nechápavo a myslia si, že si z nich uťahuje.
Prečo by sme sa všetky museli stať matkami? Budeme o niečo horšie, ak sa v nás nezrodí nový život?
Žena, ktorá nechce deti, sa tak proste rozhodla. Možno ide o chvíľkové rozhodnutie, no možno svoj názor už nezmení. Necíti sa na to, nevie si seba predstaviť v úlohe matky, nemá rada deti, nenašla toho pravého alebo má v živote iné priority a, žiaľ, bábätko do jej plánov nezapadá. Nech sú jej dôvody akékoľvek, ľudia by to mali rešpektovať a chápať.
S čím sa však stretávame my? Dokonca ani najbližšia rodina nedokáže pochopiť takúto voľbu. Si sebecká, ešte zmeníš názor, ešte si mladá, keď otehotnieš, určite budeš šťastná. Toto je len zlomok vecí, ktoré musia tieto ženy počúvať. Nechcú sa zmieriť s tým, že im nepribudne do rodiny ďalšie vnúča, ktoré by mohli rozmaznávať.
A vieš si predstaviť, ako sa po tomto všetkom môže cítiť? Dobre určite nie. Miestami začne pochybovať o tom, či sa rozhodla správne. Čo ak sa o mňa nebude mať kto v starobe postarať? Čo ak to budem o desať rokov ľutovať? Čo ak by som bola dobrou mamou?
Sama sa bude trápiť, pretože bude premýšľať nad tým, čo je správne a čo nie. Nechá ostatných, aby zasahovali do jej života aj napriek tomu, že nepoznajú skutočný dôvod jej rozhodnutia. A to nie je správne, pretože je to jej život a nie ich.
Pokračovanie článku nájdeš na ďalšej strane.
