Neuplynul deň, počas ktorého by mi nechýbal domov. Niektoré dni boli také, že mi chýbali tie malé veci ako rodina, budova, záhrada, pocit domova. Inokedy som mala pocit, že mi chýbala celá dedina, krajina a všetko, čo je v nej.

Počas života v Anglicku som sa empiricky naučila veľa o smútku a túžbe po domove. Toto slovo dostalo pre mňa nový význam. Akoby to bolo niečo hmatateľné. Ale nie len to, mohla som to cítiť. Keď som po istom čase z lietadla sotva videla pristávaciu dráhu, cítila som sa doma. Potom nasledoval jeden z najšťastnejších okamihov môjho života. Ja som bola doma.

Foto: unsplash.com

Počas ciest som často počúvala pieseň od Aurory – Runaway, kde jedna pasáž hovorí „vezmi ma domov, tam, kam patrím.“ Vtedy som si naozaj uvedomila, že som na chvíľu bola ďaleko od domova. Cítim sa trochu inak, keď si pieseň vypočujem teraz doma, a keď som ju počúvala tam, vtedy. Teraz si už nepredstavujem tú mapu v mojej mysli, ani značenie miesta domov, teraz som doma.

Keď som ju počúvala, hovorila som si „všetko bude v poriadku, večer budem doma, vraciam sa domov“. A naozaj to tak bolo. Ako vtedy, keď sme boli deti a všetko bolo v poriadku, len preto, že sme boli doma. Pocit skrytý pod prikrývkou, že nič zlé sa nás nemôže dotknúť. Prečo by sme teda mali byť vďační za túžbu po domove?

Jedným z dôvodov je pripomenúť si, že my sme z tých šťastnejších. Máme miesto, ktoré môžeme nazvať domovom.

Sú ľudia, ktorí snívajú o objavovaní nových miest, spoznávaní nových ľudí, o prístupe k novej kultúre. Bez ohľadu na to, v akom meste žiješ, niekde existujú ľudia, ktorí by toto mesto jedného dňa chceli vidieť. Mnohokrát na to zabúdame, pretože sme tak zvyknutí na ‚svoje‘ mesto, až jeho krásy berieme ako samozrejmosť. Keď už hovoríme o samozrejmostiach, tiež som bola akoby nevďačná za miesto, kde som sa narodila pokiaľ som na istý čas neodišla.  A to len preto, že som na to bola zvyknutá. Bolo to tak normálne, prebudiť sa v tejto dedine, chodiť po uliciach, zdraviť sa známym, že som si ani neuvedomovala, ako dobre sa tu mám.

unsplash.com

Jednou z možností, ako sa vysporiadať s túžbou po domove, je pripomenúť si, prečo si tam, kde si teraz. Odišla si z nejakého dôvodu, no nech to bolo čokoľvek, musela si byť veľmi silná na to, aby si to dokázala. Avšak, niekedy sa akýkoľvek racionálny dôvod prečo vydržať, zdá nič oproti tvojej túžbe. Potom je len na tebe, ako budeš túto situáciu balansovať.

Na jednej strane sa neúplnosť môže zdať krásna. Ide o to, že časť seba si nechala doma a časť si berieš so sebou. A keď sa vrátiš domov, zisťuješ, že už nikdy nebudeš kompletná, pretože ďalšia časť z teba ostala niekde vo svete.

unsplash.com

Byť preč od domova ťa naučí akceptovať pocit, že ti niečo chýba a naučíš sa s tým žiť. Naučíš sa vážiť si hodnotu času a začneš si vychutnávať magické okamihy svojho života. Naučíš sa ceniť si čas strávený s rodinou a priateľmi.

Keď si uvedomíš, aké sú vzácne tieto chvíle, budeš chcieť, aby sa opakovali častejšie 🙂 tak sa teda opäť vydáš na cesty, aby si si občas pripomenula tieto zážitky. Neskôr, s vedomím, že máš šťastie, pretože si neúplná, sa budeš tešiť, kedy opäť niečo zo seba zanecháš v inom kúte sveta.