Tí, ktorí nás na­ozaj mi­lujú, nás ni­kdy na­ozaj ne­opus­tia. Ni­kdy. 

Je v po­riadku, ak nie­kto po­tre­buje čas, ak nie­kto po­tre­buje byť istý čas sám, aby bol opäť člo­ve­kom, kto­rým bol. Toto nie je od­chod. Ja ho­vo­rím o ľu­ďoch, ktorí ťa opúš­ťajú, pre­tože ti chcú ub­lí­žiť. Pre­tože ne­hľa­dia na tvoje city, ne­hľa­dia na teba. Sú to tí ľu­dia, ktorí možno boli v na­šich ži­vo­toch krátko alebo dlho, no ich od­chod za­ne­chal v nás ob­rov­skú ranu.

Oni ťa sku­točne ne­mi­lo­vali. Ne­pot­re­bo­vali ťa. Nech­celi sa vrá­tiť. 

Ľudí stre­tá­vaš každý deň. Nie­ktorí v tebe za­ne­chajú niečo cenné, nie­ktorí ti ub­lí­žia, na iných ne­vieš za­bud­núť. Si to ty, tá ktorá je ovplyv­nená ľudmi, kto­rých stretne. Si to ty, tá, ktorú tvo­ria ľu­dia, kto­rých stretla. Ľu­dia. Zlí, dobrí, cit­liví, hanb­liví, za­mi­lo­vaní, lás­kaví, dob­ro­sr­deční, aro­gantní. Všetci ťa niečo na­učili. Ich slová, ich činy v tebe zo­stali. Zo­ber si od nich len to naj­lep­šie.

„V ži­vote si mu­síme prejsť aj tými naj­hor­šími chví­ľami, aby sme tie prí­jemné ne­po­va­žo­vali za sa­moz­rejmé.“

sleduj_youtube_kanal_odzadu_sk

flickr.com

Ni­kdy ne­po­chy­buj, že si ne­bola prí­liš dobrá a preto ťa ľu­dia opus­tili. Je to sú­časť ži­vota. Tá bo­lesť ťa robí sil­nej­šiou a ty si viac vá­žiš ľudí, ktorí sú pri tebe stoj čo stoj.

Viem, že toto všetko budú len prí­behy. A z na­šich ob­ráz­kov sa stanú staré fotky. A všetci sa sta­neme nie­koho ot­com alebo ma­mou. Ale práve te­raz tieto mo­menty nie sú prí­behmi. Deje sa to. Som tu. A po­ze­rám sa na ňu. A vi­dím ho. Ten mo­ment, keď vieš, že nie si smut­ným prí­be­hom. Si na­žive.“ – z filmu Perks Of Be­ing a Wallf­lo­wer

Drahá, pro­sím, váž si tých, ktorí pri tebe zo­stali v ťaž­kých ča­soch. Ktorí to s te­bou ne­vzdali, aj keď si ne­bola práve naj­mil­šia. Ktorí chcú, aby si bola šťastná. Ktorí mi­lujú tvoj úsmev a pod­po­rujú ťa v tvo­jich snoch. Ktorí ne­od­chá­dzajú.

Komentáre