Ešte dodnes sa občas prichytím ako spomínam na naše naťahovačky, bitky, doberačky, šťuchance, dlhé rozhovory, spontánne nápady, pevné objatia a to ako sme sa smiali na všetkom.

Do môjho života si vtrhol dosť nečakane. Nevedela som, že za taký krátky čas si dokážem, tak veľmi obľúbiť osobu, ktorú som predtým nepoznala. Keď som mala zlé obdobie, pri tebe som zabúdala na všetko, čo ťažilo moju dušu. Bol si ako liek na moje rany, no vtedy som ešte netušila, že raz sa staneš jednou z nich.

zdroj: pexels.com

Neviem, kedy presne nastal ten zlom. Zrazu som cítila iba chlad. Dlho som nad tým uvažovala, čo sa stalo. Bola to moja chyba? Alebo som ťa len omrzela? Bral si ma ako náplasť na rozbité srdce, ktoré si mal? Možno to bolo skutočné, možno nie, no ja som tomu všetkému uverila.

Trvalo mi dlho kým som si zvykla, že už netvoríš súčasť môjho života. Teda.. dá sa na toto zvyknúť? Stále mi chýbaš. Ale už nedúfam, že sa vrátiš späť. Spôsobilo by to iba väčšie zemetrasenie v mojej hlave. A už si nezaslúžim riskovať to, že sa opäť vrátiš, zanecháš stopy a zmizneš. Ty už si nepamätáš ako sme potrebovali jeden druhého? Všetko si to zahodil s výhovorkou, že nemáš čas. S výhovorkou, ktorú som ti nikdy neuverila. Po tom všetkom, čo sa stalo, život ide ďalej. Odpustila som ti. Prajem ti, aby si bol šťastný. Tak šťastný ako som bola ja pri tebe. A sebe prajem len, aby som to šťastie zažila s niekým kto si ma bude vážiť a nezabudne na mňa.