Ešte do­dnes sa ob­čas pri­chy­tím ako spo­mí­nam na naše na­ťa­ho­vačky, bitky, do­be­račky, šťu­chance, dlhé roz­ho­vory, spon­tánne ná­pady, pevné ob­ja­tia a to ako sme sa smiali na všet­kom.

Do môjho ži­vota si vtr­hol dosť ne­ča­kane. Ne­ve­dela som, že za taký krátky čas si do­ká­žem, tak veľmi ob­ľú­biť osobu, ktorú som pred­tým ne­poz­nala. Keď som mala zlé ob­do­bie, pri tebe som za­bú­dala na všetko, čo ťa­žilo moju dušu. Bol si ako liek na moje rany, no vtedy som ešte ne­tu­šila, že raz sa sta­neš jed­nou z nich.

zdroj: pe­xels.com

Ne­viem, kedy presne na­stal ten zlom. Zrazu som cí­tila iba chlad. Dlho som nad tým uva­žo­vala, čo sa stalo. Bola to moja chyba? Alebo som ťa len omr­zela? Bral si ma ako ná­plasť na roz­bité srdce, ktoré si mal? Možno to bolo sku­točné, možno nie, no ja som tomu všet­kému uve­rila.

Trvalo mi dlho kým som si zvykla, že už ne­tvo­ríš sú­časť môjho ži­vota. Teda.. dá sa na toto zvyk­núť? Stále mi chý­baš. Ale už ne­dú­fam, že sa vrá­tiš späť. Spô­so­bilo by to iba väč­šie ze­me­tra­se­nie v mo­jej hlave. A už si ne­za­slú­žim ris­ko­vať to, že sa opäť vrá­tiš, za­ne­cháš stopy a zmiz­neš. Ty už si ne­pa­mä­táš ako sme po­tre­bo­vali je­den dru­hého? Všetko si to za­ho­dil s vý­ho­vor­kou, že ne­máš čas. S vý­ho­vor­kou, ktorú som ti ni­kdy ne­uve­rila. Po tom všet­kom, čo sa stalo, ži­vot ide ďa­lej. Od­pus­tila som ti. Pra­jem ti, aby si bol šťastný. Tak šťastný ako som bola ja pri tebe. A sebe pra­jem len, aby som to šťas­tie za­žila s nie­kým kto si ma bude vá­žiť a ne­za­budne na mňa.

Komentáre