Vo­lajú nás Mil­le­nials alebo ge­ne­rá­cia Y. Sme tvrdo­hlaví, od­hod­laní, ro­bíme chyby, máme mož­nosti a tech­no­ló­gie, o kto­rých sa ani ne­sní­valo na­šim ro­di­čom. Máme všetko a chceme všetko. Máme chuť za­bá­vať sa do sko­rých ran­ných ho­dín, deti od­kla­dáme na ne­skôr, skú­šame, hľa­dáme, strá­came, ob­ja­vu­jeme. Našu ge­ne­rá­ciu mám sku­točne rada. Mô­žeme ces­to­vať, môžme te­le­fo­no­vať s člo­ve­kom, ktorý je na opač­nom konci sveta, môžme ob­ja­vo­vať a byť ho­ci­kým. Av­šak nie­kedy pri toľ­kých mož­nos­tiach za­bú­dame na tie sku­točne pod­statné a hod­notné veci.

Sme ge­ne­rá­cia, ktorá dáva málo, no chce veľa. Na­učili sme sa ne­dá­vať dru­hým ľu­ďom veľa, pre­tože nás aj tak zra­dia. Na­učili sme sa byť „ľa­dové krá­ľovné“ a „muži bez ci­tov“, ktorí sa chcú za­bá­vať len na pár nocí. Po­cho­vali sme naše oča­ká­va­nia a „carpe diem“ be­rieme nie­kedy až moc vážne. Po­tom sa ču­du­jeme, prečo nás opäť ten člo­vek zra­dil, kde ro­bíme chybu, uzav­rieme sa do seba a ho­vo­ríme si, že ni­kdy ne­náj­deme nie­koho, kto si nás bude sku­točne vá­žiť.

Av­šak, čo ak dá­vame sku­točne málo a chceme veľa?

Zdroj: eli­te­daily.com

Čo ak je prob­lém v nás a nie v dru­hých? Ro­bíme veľa vecí, no ne­vieme sa sú­stre­diť na jednu. Nie sme si istí na­šimi citmi, pre­tože sa ne­us­tále me­nia a my tak opúš­ťame na­šich stá­lych par­tne­rov, lebo vraj po­tre­bu­jeme niečo za­žiť. Hľa­dáme sa, strá­came sa a tak sa roz­hod­neme ces­to­vať a uží­vať si. Tech­no­ló­gie sú sú­čas­ťou nášho kaž­do­den­ného ži­vota, cez ktoré ko­mu­ni­ku­jeme so svo­jimi pria­teľmi či ne­zná­mymi ľuďmi, no keď sa máme ísť roz­prá­vať z očí do očí, máme prob­lém a sme iní, ako sa pre­zen­tu­jeme na in­ter­nete.

Máme toľko mož­ností, až sa strá­came, sme ne­istí a ne­vieme, kto vlastne sme. Sme ob­klo­pení ne­uve­ri­teľ­ným množ­stvom in­for­má­cií, ktoré vlastne k ži­votu ani ne­pot­re­bu­jeme. Keď sa roz­prá­vame o láske, ho­vo­ríme, že ju sku­točne chceme a hľa­dáme, ale vlastne pre to nič nor­málne ne­ro­bíme.

sleduj_youtube_kanal_odzadu_sk

Zdroj: eli­te­daily.com

Chceme veľa, dá­vame málo. Čo tak sa usmiať, vy­chut­nať si dobrý čaj s člo­ve­kom, kto­rého máš rád, ísť len tak do mú­zea či kina s nie­kým, koho máš rád alebo len tak nie­komu po­ve­dať, že si ho úp­rimne vá­žiš? Viac ho­vorme me­dzi se­bou, nie o sebe. Viac dá­vajme na­javo naše city, ne­tvárme sa ne­do­bytne.

Prí­liš veľa mys­líme a prí­liš málo cí­time. Viac než stroje po­tre­bu­jeme ľud­skosť. Viac než chyt­rosť po­tre­bu­jeme lás­ka­vosť a mier­nosť. Bez toho zvl­číme a stra­tíme všetko. – Char­lie Chap­lin

Komentáre