Nebudeme si klamať. Doba je momentálne kritická. Vírus v ovzduší a množstvo opatrení – to je to, o čom dennodenne počúvame, a čo žiaľ, aj zažívame. V tejto dobe plnej stresu a strachu, som si uvedomila zopár vecí. Vecí, ktoré mi otvorili oči.
Nič nie je samozrejmosť.
A samozrejme, o tom som už počula. No až keď nemôžete vidieť rodinu, ísť na obed s kamošmi či na dovolenku s kamoškou, uvedomíte si, že to bol kedysi luxusný život.
Ľudia v kritickej situácii ukážu svoje pravé ja.
V dobe, keď nič nejde podľa našich predstáv, sa ukazujú skutočné tváre ľudí. Z niektorých sú udavači, z iných sebci, z ďalších šíritelia strachu.
A ešte, ľudia sú hlúpi.
Všimla si si aj ty, koľko „odborníkov“ máš v priateľoch na svojej sociálnej sieti? Koľko z nich verí textom s miliónom chýb? A koľko z nich je presvedčených o výmysloch?
Viem fungovať sama so sebou.
Predtým som sa totiž desila toho, že sa budem sama „nudiť“ doma. Chcela som stále niekde byť. A hlavne s niekým.
Ľudia si nevážia svoje zdravie.
Myslela som si, že je to pre každého prioritou. Tak sa zdá, že niektorí dávajú prednosť pochybovaniu a riskovaniu.
Ak by nebol internet, všetko by bolo inak.
Vieš si predstaviť, že by nebol? Ako by ľudia medzi sebou šírili informácie? Ako by sme fungovali? Myslím, že všetko by v tejto dobe bolo, paradoxne, ľahšie.
Slobodu nám môžu vziať.
A je to jeden z najdesivejších pocitov, aké som kedy zažila. Až sa nám naplno vráti, budem si ju vážiť viac.
