Malé deti sní­vajú o tom, ako sa jed­ného dňa, keď vy­rastú, stanú le­kármi a uči­teľmi. V det­skom svete však ne­vní­majú zá­važ­nosť, ktorú so se­bou bude niesť toto ich roz­ho­do­va­nie ne­skôr. Ani my sme ich ne­vní­mali v tom čase.

zdroj: pe­xels.com pe­xels.com

Mys­leli sme si, že hra na po­štá­rov je taká zá­bavná vec. Až sme re­álne za­čali uva­žo­vať nad tým, že by sme túto čin­nosť mohli vy­ko­ná­vať aj ako do­spelí. A naši ro­di­čia nás v na­šich ví­ziach buď pod­po­ro­vali, alebo boli zá­sadne proti.

Keď sa vás nie­kto ako ma­lého die­ťaťa spý­tal Čím sa chceš stať, až vy­ras­tieš? Každý mal vlastne na mysli, čím sa chceš uži­viť. Ni­kto sa nás ne­spý­tal na to, kým sa chceme stať ako ľud­ské by­tosti. Ni­kto. 

A možno preto sme sa nie­ktorí nad tým ni­kdy ne­za­mys­leli. Už sme si predsa zvo­lili svoju pro­fe­siu, ktorá nás uživí. Na čo to teda ďa­lej roz­ma­zá­vať?

zdroj: pe­xels.com pe­xels.com

Ale ja po­va­žu­jem otázky typu Kým som? a Kým sa chcem stať? za oveľa kom­plex­nej­šie a fi­lo­zo­fic­kej­šie. A od­po­vede na ne ne­kon­čia pri ti­tu­loch pred me­nom alebo dip­lo­moch vy­ve­se­ných na ste­nách kan­ce­lá­rií.

Možno preto je toľko ľudí ne­spo­koj­ných so svo­jou prá­cou. Lebo sa celý ži­vot sú­stre­ďo­vali na to, aby do­ká­zali čo naj­lep­šie od­po­ve­dať na otázky, ktoré im boli po­lo­žené v det­stve. Av­šak od­po­vede hľa­dali na ne­správ­nych mies­tach.

zdroj: pe­xels.com pe­xels.com

Takže ešte raz: Kým sa chceš vlastne stať?

In­te­li­gent­nou a sčí­ta­nou oso­bou?
Mi­lou a lás­ky­pl­nou by­tos­ťou?
Sil­ným a od­hod­la­ným bo­jov­ní­kom?
Kre­a­tív­nym a váš­ni­vým umel­com?

To, kým sme, je v sku­toč­nosti za­šif­ro­vané v nás. V na­sta­vení na­šej mysle. Spô­sobe vy­jad­ro­va­nia. V na­šom ko­naní. V cie­ľoch, ktoré sme si usta­no­vili. V ľu­ďoch, s kto­rými sa stre­tá­vame. V čin­nos­tiach, ktoré vy­ko­ná­vame s ra­dos­ťou. V li­te­ra­túre, ktorú čí­tame a v hudbe, ktorú po­čú­vame… A v množ­stve ďal­ších vecí.

To, kým sme, nie je mies­tom, kde pra­cu­jeme. Alebo pro­fe­siou, ktorú vy­ko­ná­vame. To, kým sme je oveľa viac od všet­kých tých po­vr­ch­ných ozna­čení, ktoré si na­vzá­jom dá­vame. Veď, ako môžme jednu by­tosť de­fi­no­vať je­di­ným slo­vom? To sa predsa nedá.

zdroj: pe­xels.com pe­xels.com

Preto, ak sa ťa na­bu­dúce nie­kto opýta kým si, ne­od­po­ve­daj, že si štu­dentka, čaš­níčka, kni­hov­níčka. Na­miesto toho skús od­po­ve­dať tým, čo zna­me­náš pre dru­hých ľudí – pria­teľka, ses­tra, matka. Alebo svo­jou váš­ňou, ktorá ťa na­pĺňama­liarka, za­nie­tený či­ta­teľ, ces­to­va­teľka.

Komentáre