Pre­páč, nie som pri­pra­vená na vzťah. Si pre mňa až prí­liš dobrý či zlý. Bo­jím sa, že ťa ne­z­vlád­nem, že ma bu­deš sú­diť, že sa za­ľú­bim až tak moc, že stra­tím samú seba. Snáď as­poň s jed­nou z týchto viet si sa ur­čite stretla, ak si ich sama ne­vys­lo­vila nie­len pred se­bou, ale aj pre ním.

Bála si sa ísť do vzťahu, pre­tože si sa bála svo­jej vlast­nej straty. Chá­pem, ja som sa bála toho is­tého po­citu. Bála som sa, že keď dám do toho vzťahu viac, do­pla­tím na to. Lenže bol to len po­cit, ktorý ply­nul zo stra­chu. A keby som to tak aj na­ďa­lej uplat­ňo­vala, prišla by som o toho na­jú­žas­nej­šieho člo­veka pod sln­kom. Každý máme svoje stra­chy… Nie­kto má fó­biu z pa­vú­kov, nie­kto sa do­konca bojí na­fu­ko­va­cích zvie­ra­tiek a nie­kto sa bojí vzťahu. Nie­čoho pre nás tak pri­ro­dzené. Ale prečo?

Pre­tože sa bo­jíme, že sa za­mo­táme, na­mo­táme, ne­šťastne za­ľú­bime, až nás to na­po­kon zlomí, po kaž­dej stránke nášho ja. Ale je to len oby­čajný strach, z nie­čoho, čo vlastne ani nie je. Ni­kdy ne­mô­žeš stra­tiť samú seba. Pre­tože si člo­vek, si by­tosť, s po­citmi, s myš­lien­kami, ktoré zdie­ľaš len sama so se­bou a to ti nik ne­môže zo­brať. Nik ne­môže ukrad­núť tvoju iden­titu, ani sa za­hrá­vať s tvo­jím srd­com, po­kiaľ to ty sama ne­do­vo­líš. Ne­mô­žeš stra­tiť samú seba, len ten po­cit, ktorý ťa do­núti si to mys­lieť, že to vlastne už nie si ty.

Môže sa stať, že sa vo vzťahu zme­níš, no ak po čase uvi­díš, že k zlému, odíď. Nie si zlý člo­vek, len si možno na chvíľu zišla z cesty. Ne­stra­tila si samú seba, len si sa vzdia­lila, pre­tože si chcela na­sle­do­vať nie­koho iného miesto seba. A presne podľa toho si sa tak sprá­vala, ho­vo­rila, alebo ob­lie­kala. Jed­no­du­cho aj to je istá časť, etapa tvojho ži­vota, kto­rou si prej­deš a nie­čomu ťa na­učí. Nie vždy je to ľahká a krásna pre­chádzka. Nie, je to cesta plná stras­ti­pl­ných ná­strah, ktoré keď zvlád­neš, vy­hráš. A po­ra­ziť, alebo vy­hrať mô­žeš vždy len sama nad se­bou. Ty sama roz­ho­du­ješ o tom všet­kom, aj o tom či sa bu­deš cí­tiť stra­tená.

Takže ak na­bu­dúce bu­deš o tom a o sebe po­chy­bo­vať, ne­rob to. 
Môže sa stať, že na­po­kon kvôli po­citu straty sa­mej seba hlavne vo vzťahu, prí­deš o toho je­di­ného člo­veka, ktorý ťa mi­lo­val na­dov­šetko a o bu­dúc­nosť, ktorú si vždy chcela. 

Komentáre