Stalo sa. Svet ovládlo choré „čosi“, ktoré núti mladé dievčatá myslieť si, že nikdy nebudú dosť dobré. Prispôsobujú sa dobe, ak niektorá z nich nedrží krok, nezapadá. Z módnych časopisov sa im predsa mihajú dokonalé dievčatá, ktoré ani oblúkom nepripomínajú ich vlastný odraz v zrkadle, obľúbené celebrity na Instagrame postujú fotky, kde sa krásou približujú skôr anjelom než ľudským bytostiam a v časopise ste práve videli modelku v plavkách, ktorá má možno polovicu z ich stehien. Niečo je predsa zlé vo mne! Málo sa snažím, žiaden chlapec so mnou nikdy neostane, ak hneď nezačnem jednať!

Naivné myšlienky sa im premietajú v hlave ako film na plátne, nechcú dopriať pokojný spánok. A pritom úplne zbytočne. Pokojne spite, milé dievčatá, ak by ste totiž dané osoby videli v realite, pravdepodobne by ste ich ani nespoznali!

Ploché brucho, plný dekolt, husté, dlhé vlasy. Zovrie nám srdce, ak toto všetko vidíme v kombinácii na fotke v jednej osobe. Tie múdrejšie vedia, aké množstvo podfukov a prikrášľovania sa za tým ukrýva. Titulky časopisov sa vyžívajú v čo najväčšom množstve retušovania a prikrášľovania, majú efekt takzvaného „stroja času“, kedy vedia z 50-ročnej ženy vykúzliť zrelú tridsiatničku alebo naopak, z obyčajnej 17-ročnej dievčiny umelo vytvorenú ženu nad 25 rokov.

pexels.com

Ďalšou funkciou je hra na schovávačku, ktorá sa týka väčšinou plnších žien. Fotograf vie hravo odstrániť otázku podobnej:,, Kam zmizla moja celulitída?“. Snažia sa nám nasilu votrieť do hlavy myšlienky, že len ženy s úzkym pásom a zadkom ako Kim Kardashian sa môžu v dnešnej dobe považovať za ideál krásy.

Tie ostatné nemajú šancu. Sú o tom bezohľadne presvedčení bez ohľadu na to, aký dopad to má mladé dievčatá, medzi ktoré patrím aj ja. Ani nespočítam, koľkokrát som sa cítila nanič presne kvôli tomu, že všade okolo mňa číhala nereálna „dokonalosť“, ktorá sa mi vysmievala priamo do tváre s veľkým zadosťučinením. Donútila ma robiť veci, na ktoré som u seba dovtedy nebola zvyknutá.

pexels.com

Začala som sa inak obliekať, inak správať, chvela som sa už len pri pomyslení na nezdravé jedlo a na to, že by som mohla pribrať. Celý môj život sa premenil na neustály kolotoč kontrolovania sa a stresovania. Prišli mesiace, kedy na mňa rodičia začali kričať, aby som začala normálne jesť a prestala sa stále porovnávať s osobami zobrazenými na sociálnych sieťach. Keď sa pozriem na ostatné dievčatá vo svojom okolí, mnoho z nich na tom nie je inak. Vzhľad je pre nich to najhlavnejšie a pre to, aby vyzerali ako nová Miranda Kerr by urobili čokoľvek na svete.

Nedávno som na youtube objavila zaujímavé video, v ktorom robili sociálny experiment na ženách, ktoré sa cítili vo vlastnom tele ako votrelkyne. Každá z nich sa snažila zakryť niečo, o čom boli presvedčené, že patrí medzi ich najväčšiu slabosť. Konkrétne príklady nie sú podstatné, každá z nás si vie predsa v hlave vymenovať tie svoje. Pomocou Photoshopu im ich odstránili a ukázali im výsledok. V prvom momente boli nadšené, nespoznávali osobu na fotke, radosť vystriedala neistota a kladenie otázok. Je toto naozaj to, čo som chcela? Keď som odstránila svoje chyby, som to ešte stále ja? Vráťte mi ich naspäť, nechcem sa pozerať na tohto cudzieho človeka.

pexels.com

Logicky z toho vyplýva, že miesto toho, aby sme na sebe stále hľadali nejaké nedostatky, mali by sme sa naučiť rešpektovať to, aké sme! Snažiť sa o to, aby sme boli tie najlepšie sami sebe a až potom sa začali zaujímať o okolie. Mali by sme si pamätať, že je prirodzené, že sme k sebe kritickí, že sa vždy necítime v svojom tele najpohodlnejšie. Moja rada? Ideál neexistuje. Prestaňte sa správať, akoby áno. Ušetríte si tým veľa sĺz a mizerných nálad. Ste predsa nádherné, plusom je, že si to o vás myslí ešte minimálne jeden ďalší človek a to ten, pre ktorého ste krajšia ako všetky tie vyretušované umeliny v médiách, tak hlavu hore.