Každá z nás ma slabé chvíľky. Každé dieťa, muž či tínedžer. Všetko ide tak, ako má, si šťastná a užívaš si život a potom, zrazu, len tak, príde slabá chvíľa. Stratíš všetku chuť do života.
Prestaneš písať kamarátkam a známym, obmedzíš čas strávený na internete a uvedomíš si, že slovo „čas“ je oveľa vzácnejšie. Začneš sa sústrediť na seba a odhodláš sa venovať všetok čas sebe. Nie je to samoľúbosť a ani pýcha.
„Samoľúbosť je skutočne slabosť. Ale pýcha, … tam, kde naozaj vládne rozum, je pýcha vždy pod dobrou kontrolou.“
„Samoľúbosť a pýcha sú dve rozličné veci, hoci sa často považujú za synonymá. Človek môže byť pyšný, a nemusí byť samoľúby. Pýcha sa týka viac našich názorov na seba samých, samoľúbosť toho, čo by si o nás mohli pomyslieť iní.“ – z knihy Pýcha a predsudok od Jane Austen 🙂
Správaj sa tak, ako ti je hodno. Ako si myslíš, že to je správne či nesprávne. Rob presne to, čo by tvoje staré „ja“ nikdy neurobilo, ba na to ani nepomyslelo.
Skutočný život sa začne až na konci tvojej komfortnej zóny, ale ty nebudeš mať šancu to pochopiť, ak to neskúsiš.
Veľakrát zlyháš. No pád je cestou k víťazstvu. Aj keď ideš vyskočiť, musíš pokrčiť kolená, aby si to dokázala. Vždy musíš najprv klesnúť, aby si začala stúpať.
Uzavrieš sa sama do seba tak, že dokonca i tebe bude vadiť tvoje ticho. Využi tento čas na pozorovanie. Ako sa vraví: „Tichá voda, brehy myje.“ Sleduj ostatných, no nemyslím tým, že máš stalkovať budúceho priateľa tvojej kamarátky na Instagrame.
Využi tento čas, kedy je len „obyčajné ticho“ na tvoj prospech. Uč sa z chýb ostatných. Pretože, prečo by si sa mala učiť na vlastných chybách, keď môžeš na chybách niekoho iného?
Ži presne „ten život z rozprávky“, ktorý každá z nás tak veľmi chce, ale pritom nemá. No prečo? Od niečoho nového ťa delí len jedno rozhodnutie.
