Strá­cať ťa pe­kelne bo­lelo, stále to bolí. Cí­tila som sa, akoby som stra­tila samu seba a čím viac som nad tým pre­mýš­ľala, tým viac som zis­ťo­vala, že je to pravda.
Mi­lo­vala som ťa tak veľmi. Mi­lo­vala som ťa so všet­kým, čo ti moje srdce, moje telo a duša ve­deli po­núk­nuť. Po tom, ako si sa so mnou roz­išiel a moje srdce sa roz­bilo na ti­síce kús­kov, uve­do­mila som si, že ne­spoz­ná­vam žia­den z tých roz­bi­tých kús­kov rozt­rú­se­ných na zemi.

Ne­bola som tá žena…ktorá plače, že ide spať sama, ktorá za­volá chla­povi, aby ju po­čkal po práci, dievča, ktoré je spo­kojné s tým, že je len jed­nou z mož­ností a som si istá, že som ne­bola žena, ktorá čaká na chlapa, kým si to uspo­riada v hlave. Ni­kdy som na žiad­neho chlapa ne­ča­kala tak, ako na teba a predsa si ma od­ko­pol zo dňa na deň.
Toľ­ko­krát som ana­ly­zo­vala každý náš roz­ho­vor a pre­mýš­ľala, čo som mohla uro­biť inak.
Roz­mýš­ľala som nad tým me­siace s ve­do­mím, že ani ty ne­mô­žeš spať, no ty si bol už dávno za vo­dou a bolo ti jedno, čo je so mnou.

tumblr_nyknoxfmaC1srtaqzo1_1280foto: tum­blr

Viem, že sa to ne­stalo po­čas noci, len si jed­no­du­cho pa­mä­tám, ako som jed­ného rána, hneď po pre­bu­dení, pre­mýš­ľala, prečo som ťa ne­chala, aby si mi to spra­vil? Prečo som ťa ne­chala, aby som stra­tila samu seba? Bol to deň, kedy som si uve­do­mila, ako veľmi som o sebe po­chy­bo­vala, ako som sa vzdala sa­mej seba a ako veľmi som sa zme­nila, aby som sa pris­pô­so­bila tvo­jej pred­stave o do­ko­na­losti.
Za­čala som ro­biť znovu veci, ktoré som mi­lo­vala, pri­čom som si ni­kdy pred tým ne­ve­dela pred­sta­viť, že raz budú v mo­jom ži­vote na pr­vom mieste, na­miesto teba. Za­čala som cho­diť von s ka­ma­rátmi a za­ží­vať všetko, čo sa dalo. Po­čú­vala som hudbu, ktorú som mi­lo­vala a ktorú si ty vždy tak ne­ná­vi­del a spie­vala si ju na plné hrdlo s cie­ľom do­stať sa cez to všetko, do­stať sa cez teba.

Po­maly, ale isto som sa za­čala znovu spoz­ná­vať. A najk­raj­šie na tom bolo to, že toto moje nové ja bolo oveľa lep­šie, ako to pred te­bou. Zis­tila som, že moje srdce už ne­po­sko­čilo, keď mi za­zvo­nil te­le­fón v ná­deji, že si to ty. Pre­stala som sa sta­rať o to, aký prís­pe­vok si pri­dal na fa­ce­book. Pre­stala som pre­mýš­ľať o tom, čo by si mi chcel po­ve­dať, ak by si sa ku mne chcel vrá­tiť späť. Zba­lila som tvoje veci do kra­bice, pre­tože som ve­dela, že ich už ne­bu­dem po­tre­bo­vať.

Sú chvíle, kedy sa vra­ciam v mysli k spo­mien­kam na nás a pri­stih­nem sa s úsme­vom na tvári. Vtedy mi za­čneš chý­bať. Keď sa ob­zriem späť, ne­ľu­tu­jem spo­ločné chvíle, ktoré sme spolu strá­vili. Mi­lo­vala som ťa a aj keď veci ne­vyšli tak, ako som dú­fala, že by mohli, si prvý člo­vek, pred kto­rým som si tak ot­vo­rila srdce. Jed­ného dňa snáď náj­dem nie­koho, kto to urobí na oplátku pre mňa.

sleduj_youtube_kanal_odzadu_sk

Možno to bude po tom, ako si uve­do­míš, že si pri­pra­vený ma mi­lo­vať, ale bude to už pre teba ne­skoro, pre­tože tu bude nie­kto, kto bude pri­pra­vený mi­lo­vať ma už od za­čiatku.

foto: tum­blr

Komentáre