Strácať ťa pekelne bolelo, stále to bolí. Cítila som sa, akoby som stratila samu seba a čím viac som nad tým premýšľala, tým viac som zisťovala, že je to pravda.
Milovala som ťa tak veľmi. Milovala som ťa so všetkým, čo ti moje srdce, moje telo a duša vedeli ponúknuť. Po tom, ako si sa so mnou rozišiel a moje srdce sa rozbilo na tisíce kúskov, uvedomila som si, že nespoznávam žiaden z tých rozbitých kúskov roztrúsených na zemi.

Nebola som tá žena…ktorá plače, že ide spať sama, ktorá zavolá chlapovi, aby ju počkal po práci, dievča, ktoré je spokojné s tým, že je len jednou z možností a som si istá, že som nebola žena, ktorá čaká na chlapa, kým si to usporiada v hlave. Nikdy som na žiadneho chlapa nečakala tak, ako na teba a predsa si ma odkopol zo dňa na deň.
Toľkokrát som analyzovala každý náš rozhovor a premýšľala, čo som mohla urobiť inak.
Rozmýšľala som nad tým mesiace s vedomím, že ani ty nemôžeš spať, no ty si bol už dávno za vodou a bolo ti jedno, čo je so mnou.

foto: tumblr

Viem, že sa to nestalo počas noci, len si jednoducho pamätám, ako som jedného rána, hneď po prebudení, premýšľala, prečo som ťa nechala, aby si mi to spravil? Prečo som ťa nechala, aby som stratila samu seba? Bol to deň, kedy som si uvedomila, ako veľmi som o sebe pochybovala, ako som sa vzdala samej seba a ako veľmi som sa zmenila, aby som sa prispôsobila tvojej predstave o dokonalosti.
Začala som robiť znovu veci, ktoré som milovala, pričom som si nikdy pred tým nevedela predstaviť, že raz budú v mojom živote na prvom mieste, namiesto teba. Začala som chodiť von s kamarátmi a zažívať všetko, čo sa dalo. Počúvala som hudbu, ktorú som milovala a ktorú si ty vždy tak nenávidel a spievala si ju na plné hrdlo s cieľom dostať sa cez to všetko, dostať sa cez teba.

Pomaly, ale isto som sa začala znovu spoznávať. A najkrajšie na tom bolo to, že toto moje nové ja bolo oveľa lepšie, ako to pred tebou. Zistila som, že moje srdce už neposkočilo, keď mi zazvonil telefón v nádeji, že si to ty. Prestala som sa starať o to, aký príspevok si pridal na facebook. Prestala som premýšľať o tom, čo by si mi chcel povedať, ak by si sa ku mne chcel vrátiť späť. Zbalila som tvoje veci do krabice, pretože som vedela, že ich už nebudem potrebovať.

Sú chvíle, kedy sa vraciam v mysli k spomienkam na nás a pristihnem sa s úsmevom na tvári. Vtedy mi začneš chýbať. Keď sa obzriem späť, neľutujem spoločné chvíle, ktoré sme spolu strávili. Milovala som ťa a aj keď veci nevyšli tak, ako som dúfala, že by mohli, si prvý človek, pred ktorým som si tak otvorila srdce. Jedného dňa snáď nájdem niekoho, kto to urobí na oplátku pre mňa.

Možno to bude po tom, ako si uvedomíš, že si pripravený ma milovať, ale bude to už pre teba neskoro, pretože tu bude niekto, kto bude pripravený milovať ma už od začiatku.

foto: tumblr