Pre­stala som bo­jo­vať o tvoju po­zor­nosť v mo­mente, kedy som po­cho­pila, že ty ma už ne­mi­lu­ješ. Pre­stala som bo­jo­vať o tvoju po­zor­nosť v mo­mente, kedy som si uve­do­mila, že si mal vy­uží­val. Pre­stala som bo­jo­vať o tvoju po­zor­nosť v mo­mente, kedy som si uve­do­mila, že som stra­tila samú seba.

Vieš, všetko to krásne me­dzi nami som vní­mala ako re­a­litu. Ako spl­nený sen, ktorý mô­žem sku­točne žiť. Ako ži­vot, ktorý som vždy chcela. Keď sa tak spätne po­ze­rám, mali sme na­ozaj všetko. Ne­chá­pem prečo si od­išiel. Bola som tu vždy, kedy si chcel.

Vy­po­čula som ťa, po­mohla som ti s prob­lé­mami, ute­šila som ťa. Vždy som bola tá, ktorá ťa ob­ra­ňo­vala, ktorá ťa chá­pala a ob­jala, keď ti bolo zle. Bola som tá, ktorá ti ve­dela spô­so­biť zi­mom­riavky po ce­lom tele (as­poň tak si to zvy­kol ho­vo­riť). Bola som tá, ktorá ti vy­ra­zila dych, len čo som prišla na prvé stret­nu­tie. 

zdroj: unsp­lash.com

A ty? Ty si bol pre mňa to isté. Opora, pre­tože si ma dr­žal, keď sa mi pôda pod no­hami roz­pa­dala. Bol si tu vždy ve­čer pred búr­kou, lebo si ve­del, že sa bu­dem báť. Bol si tu, keď som ťa chcela len dr­žať za ruku a nie sa s te­bou vy­spať.

 Uve­do­mu­ješ si to? Mali sme seba na­vzá­jom. Mali sme lásku. Mali sme to, po čom os­tatní len tú­žia. A aj tak si na konci po­ve­dal, že to ne­bolo dosť. Že ideš ďa­lej. Hľa­dať niečo viac. 

Mi­lu­jem ťa, veľmi moc, no pre­stala som bo­jo­vať o tvoju po­zor­nosť. Viem, že som ju stra­tila v ten deň, keď si mi to po­ve­dal. Viem, že by som sa mohla sna­žiť. Mohla by som ti za­vo­lať, mohla by som ti na­pí­sať, mohla by som sa na­ozaj sna­žiť viac. 

Ale nie, nie je to môj štýl a mám hr­dosť. Ne­bu­dem zo seba ro­biť ľahký terč, na to je moja cena prí­liš vy­soká. Te­raz už viem, že sto­jím o po­zor­nosť… iného muža, ta­kého, ktorý ma bude mi­lo­vať na­ozaj.

Komentáre