Mar­tina je mladá baba, ktorá si po­ve­dala, že ide skú­siť ro­biť to, čo ju od ma­lička baví. Dala vý­po­veď a za­čala sa ve­no­vať Cup­cake Ro­ses. A uro­bila na­ozaj dobre, veď jej cup­caky a torty, nie­len vy­ze­rajú roz­košne, ale aj skvelo chu­tia.

Na úvod nám pro­sím po­vedz viac o Cup­cake Ro­ses. Kedy a ako to vlastne celé vzniklo?

O va­re­nie a najmä pe­če­nie ako také som sa zau­jí­mala už od det­stva. S ma­mou som vy­pe­kala kla­sické do­máce ko­láče a vždy ma te­šilo, keď sme si v ne­deľu po­chu­tili na nie­čom dob­rom. Za­lo­žiť blog a zá­ro­veň bu­do­vať značku Cup­cake Ro­ses vzni­kol pred tri­štvrte ro­kom, keď som sa roz­hodla ukon­čiť spo­lu­prácu v ad­vo­kát­skej kan­ce­lá­rii, kde som pô­so­bila päť ro­kov.

Ná­pad zdo­biť cup­ca­kes do tvaru ruží vzni­kol tak, že sa mi vždy pá­čili živé ruže, ktoré sú takto de­ko­ro­vané do pa­pie­ro­vých bo­xov a pre­dá­vané na trhu. Jed­ného dňa som ver­ziu ruží skú­sila na sladký kré­mový spô­sob a doč­kala som sa ne­ča­ka­nej ob­ľuby. Tak­mer každý deň som sa zdo­ko­na­ľo­vala, skú­šala nové spô­soby, tes­to­vala a skla­dala vlastné re­cepty, až sa môj blog stal čo­raz ob­ľú­be­nej­ším a fa­nú­ši­ko­via ma utvr­dili v tom, aby som bu­si­ness ob­le­če­nie ne­chala na ve­šiaku a ve­no­vala sa tor­tič­kám na­plno.

zdroj: ar­chív Mar­tiny Han­ke­ro­vej

Bolo pe­če­nie tvo­jím det­ským snom alebo si sa k nemu do­stala len ná­ho­dou?

Pe­če­nie bolo vždy pre mňa re­la­xom, tes­to­va­ním a po­sú­va­ním hra­níc. Vždy sa mi pá­čilo mie­šať in­gre­dien­cie do­hro­mady a ča­kať, či a najmä čo z toho vznikne.

sleduj_youtube_kanal_odzadu_sk

Ako vy­zerá tvoj kla­sický deň cuk­rárky?

Ešte len zis­ťu­jem, aké dni ma ča­kajú, je to čo­raz ná­roč­nej­šie. Jed­no­značne každý deň musí za­čať ká­vou a pri­zná­vam, že ve­ľa­krát aj cup­ca­keom. Av­šak už sa do­stá­vam do fázy, že som už ove­re­ných re­cep­tov ob­je­dená, takže tes­tu­jem rad­šej nové kúsky. Vždy si spi­su­jem dô­le­žité body dňa, čo je po­trebné na­kú­piť, ob­jed­nať a cel­kovo si ma­na­žu­jem vlastný čas, bu­do­va­nie značky, ko­mu­ni­ká­ciu so­ko­lím a po­dobne.

V ad­vo­kát­skej kan­ce­lá­rii som pra­co­vala od pon­delka do piatku, no te­raz som pre­šla na pra­covný re­žim tzv. „dlhý-krátky“ týž­deň, av­šak krátky týž­deň si už ani ne­pa­mä­tám. 🙂 Som ranné vtáča, takže si rad­šej pri­vs­ta­nem, aby som po­stí­hala všetko po­trebné a k ve­čeru sa sna­žím pra­covné tempo zľa­viť a ve­no­vať sa sebe a oko­liu. Mi­lu­jem po­hyb a fitko, takže tam trá­vim veľa času, teda as­poň sa sna­žím. Prí­padne si po­hyb zvyk­nem v týchto krás­nych dňoch kom­pen­zo­vať vý­le­tom na bi­cykli, kor­ču­ľo­va­ním alebo be­hom.

Ako často pe­čieš a koľko ob­jed­ná­vok ma­xi­málne zvlád­neš vy­ba­viť? Pe­čieš si všetko sama alebo máš aj po­moc­ní­kov?

Na všetko som sama, od ad­mi­ni­stra­tívy, cez ná­kupy, ko­mu­ni­ká­ciu, mar­ke­ting, pe­če­nie, umý­va­nie, atď. Av­šak všetko je ešte to vo fáze, že to zvlá­dam, tak­tiež vďaka po­moci zo strany ro­diny. Do roku by som už však rada moje blo­go­va­nie a za­čí­na­júci biz­nis do­pl­nila o po­silu a za­čala si bu­do­vať tím.

zdroj: ar­chív Mar­tiny Han­ke­ro­vej

Ok­rem cup­ca­keov u teba náj­deme aj torty, ktoré vy­ze­rajú ako ozaj­stné ky­tice kve­tov. Ako ťa na­padli ta­kéto ne­tra­dičné pre­ve­de­nia?

Vždy som po­znala po­jem muf­finky, ktoré sú do­stupné tak­mer v kaž­dom ob­chode. O cup­ca­ke­och som sa do­zve­dela sle­do­va­ním rôz­nych prog­ra­mov o pe­čení a cel­ko­vým pre­hlia­da­ním najmä za­hra­nič­ných strá­nok. Za­čala som tes­to­vať vlastné va­riá­cie a ako som už spo­mí­nala, na trhu mi chý­balo niečo ori­gi­nálne a najmä chutné a kré­mové. Ky­tice ako také ob­ľu­buje každá žena, tak som vy­tvo­rila niečo nové, zau­jí­mavé a ide o takz­vaný dar 2 v 1, kde je jed­nou zlož­kou torta a dru­hou ruže, ktoré na­hrá­dzajú ča­sto­krát živé ver­zie. Ne­za­ru­ču­jem však, že vy­dr­žia na stole dl­h­šie, keďže sa rýchlo zje­dia. 🙂

Tvoje ko­láče či torty sú na po­hľad na­ozaj krásne. Ale aké je tvoje ta­jom­stvo, aby aj skvelo chu­tili?

Možno to vy­znie pr­vo­plá­novo, ale dá­vam do toho kus seba. Ne­ve­dela by som sa uspo­ko­jiť s prá­cou vy­ko­na­nou na me­nej ako 100%. Cel­kovo všetko v ži­vote buď ro­bím na­plno, alebo rad­šej vô­bec. Zá­ro­veň po­u­ží­vam in­gre­dien­cie, ktoré by chu­tili mne, ne­zná­šam mar­ga­ríny a pre­sla­dené fon­dány. Práve preto do­chu­cu­jem moje diela de­cen­tne, aby ne­stra­tili svoju pri­ro­dzenú chuť. Po­u­ží­vam kva­litné tra­dičné maslá, do­máce va­jíčka a iné in­gre­dien­cie, ktoré do tor­ti­čiek a cup­ca­keov pat­ria. Sna­žím sa pod­po­ro­vať slo­ven­ský trh, takže ku­pu­jem naše pro­dukty a veľmi sa te­ším, že práve za­čína se­zóna rôz­neho ovo­cia, ktoré je do­pes­to­vané v na­šich pod­mien­kach.

zdroj: ar­chív Mar­tiny Han­ke­ro­vej

Kde všetky sladké dob­roty vzni­kajú — máš vlastné pries­tory alebo “oku­pu­ješ” do­mácu ku­chyňu?

Blo­gér­ske za­čiatky boli a sú ešte v do­má­cej ku­chyni, av­šak kon­com júla by mali byť ho­tové pries­tory, kde sa z blo­ger­stva za­čne se­ri­ózne pod­ni­ka­nie a budú ma môcť fa­nú­ši­ko­via nájsť vo vý­robe. Veľmi sa tomu te­ším. Osobne už dlho sní­vam o veľ­kom ku­chyn­skom ro­bo­tovi, ktorý všetko za­mieša a ja bu­dem len pri­ha­dzo­vať in­gre­dien­cie. V za­čiat­koch som po­u­ží­vala ešte sva­dobný dar mo­jich ro­di­čov, starý kla­sický ručný ro­bot, ktorý žiaľ kaž­do­den­ným tes­to­va­ním do­slú­žil.

V sú­čas­nosti sa vo veľ­kom pre­zen­tuje zdravý ži­votný štýl. Ne­o­hrozí tento trend tvoj biz­nis, na­koľko sladké dob­roty mô­žeme po­va­žo­vať za “ka­lo­rickú bombu”?

V pláne mám po­nú­kať tak­tiež fit dob­roty, keďže sama som „fit po­si­tive“, a keďže pe­čiem podľa seba a osobne si dá­vam po­zor na to, čo kon­zu­mu­jem, ne­mys­lím, že tor­tička s cup­cakmi je až ta­kým veľ­kým zlom. Sú tam kva­litné su­ro­viny a spes­triť si dni nie­čím vý­ni­moč­ným jed­no­du­cho treba. Ak to ešte spo­jíte s po­hy­bom, ne­máte sa čoho báť. Ak je prí­jem a vý­daj v rov­no­váhe, všetko je v po­riadku.

Mys­líš si, že sa tvoj biz­nis dá roz­be­hnúť aj vo veľ­kom bez toho, aby to ne­ub­ralo na kva­lite?

Práve nad touto otáz­kou som sa za­mýš­ľala a ne­us­tále za­mýš­ľam. Som zás­tan­com toho, že ak je člo­vek na­ozaj spra­vod­livo a mo­ti­vačne ohod­no­tený, tak podá kva­litný vý­kon. Keďže som si nie­koľko ro­kov vy­skú­šala, aké to je byť „za­mest­nan­com“, te­ším sa, že bu­dem raz na strane „za­mest­ná­va­teľ“ a viem, že ak chcem po­nú­kať kva­litu a ne­bu­dem to môcť ča­som už ka­pa­citne zvlá­dať sama, na­stane čas na tím. Bude ťažké nájsť rov­na­kých nad­šen­cov, ale ja ve­rím, že ľu­ďom sa pra­co­vať a re­a­li­zo­vať v tejto tvo­ri­vej ob­lasti chce a ur­čite sa bu­dem sna­žiť ok­rem pla­to­vých pod­mie­nok dať tímu po­cit, že sme na rov­na­kej lodi a v pria­teľ­skom spô­sobe fun­go­vať.

zdroj: ar­chív Mar­tiny Han­ke­ro­vej

Aké máš ďal­šie plány do bu­dúc­nosti – vlastná cuk­rá­reň, nové druhy ko­lá­či­kov, expan­zia alebo niečo iné?

Dl­ho­dobé plány sú ešte trošku vzdia­lené, ale jed­no­značne si pra­jem vy­bu­do­vať sta­bilné po­sta­ve­nie na trhu, kde by zá­kaz­níci ve­deli, že môžu oča­ká­vať na­ozaj kva­litu a top prácu. Keď bude pries­tor na se­ba­re­a­li­zá­ciu, ur­čite sa pus­tím do vlast­nej cuk­rár­ničky, kde si všetci prídu na svoje. Som ká­vič­kár, vy­skú­šala som nie­koľko miest a už mám vlastnú pred­stavu, ako by mal asi pries­tor vy­ze­rať. Káva v spo­jení s vlast­nými cup­ca­kes a tor­tič­kami by bola kaž­do­den­nou po­nu­kou a ve­rím, že by sme mali svo­jich skal­ných fa­nú­ši­kov a že po­núk­neme to, čo sa kú­piť nedá.

Čo je pre teba tvoj do­te­rajší naj­väčší úspech? Na čo si naj­viac hrdá?

Vždy som fun­go­vala podľa cie­ľov a za nimi som sa po kús­koch po­sú­vala. Ukon­če­nie spo­lu­práce v ad­vo­kát­skej kan­ce­lá­rii prišlo z mo­jej strany dá sa po­ve­dať zo dňa na deň a ne­mala som presný plán, akým sme­rom pôj­dem. Av­šak dnes viem, že keby som ten krok ne­uro­bila, ener­giu by som do pe­če­nia ne­v­kla­dala, na­koľko by ne­bol na to čas a cel­kovo mys­lím, že by som na ná­pad zdo­biť cup­ca­kes práve kré­mom do tvaru ruží a tvo­riť z toho ky­tice, ni­kdy ne­mala. Hrdá som na oko­lie, ktoré ma v tomto ná­pade po­držalo, mo­ti­vo­valo a sú pri mne do­dnes. Patrí im veľké ďa­ku­jem.

Spo­mí­naš si aj na “tra­pasy” v ku­chyni?

Sa­moz­rejme, pus­tila som sa do via­ce­rých prác na­raz a po­da­rilo sa mi tak spiecť kor­pus alebo cup­ca­kes. Už mám v tom ale sys­tém a zis­ťu­jem, že aj podľa vône ve­ľa­krát viem, či je cesto do­pe­čené. Na iné tra­pasy si za­tiaľ ne­spo­mí­nam, ve­rím, že dáke veľké ani ne­budú. 🙂

Komentáre