Mar­gita Kud­ry­ová je žena mno­hých tvárí — spi­so­va­teľka, osobná tré­nerka, váš­nivá ces­to­va­teľka. Po stred­nej škole vyme­nila svoje rodné Slo­ven­sko za An­glicko a ne­skôr Ír­sko. Pop­ri­tom si neza­budla vy­chut­ná­vať ži­vot, na­sle­do­vať svoje sny a ko­nať spon­tánne.

Mar­gita si po­čas svojho ži­vota v Ír­sku pre­šla vše­li­čím, od práce v bare až po De­part­ment mana­žérku. V Ír­sku napí­sala aj dva ro­mány a uzdu svo­jej fan­tá­zie povo­ľuje pri pí­saní pre deti. Na­šla si čas aj na svoju vá­šeň — ces­to­va­nie.Pre­ces­to­vala tak­mer celú Európu, nav­ští­vila USA, Ka­nadu aj Áziu, ktorú má v pláne opä­tovne pre­bá­dať. V sú­čas­nosti sa však ve­nuje písa­niu. Má rozp­ra­co­vanú knihu Dra­cu­lov syn, kvôli kto­rej zva­žuje svoje „coun­tries to vi­sit“ obo­ha­tiť aj o cestu do Ru­mun­ska, kon­krétne na „Dra­cu­lov“ hrad. Pri pí­saní ju moti­vuje vi­dina, že jej knihy budú jed­ného dňa sfil­mo­vané. O Mar­gi­ti­nej tvorbe sa dočí­taš aj na jej webe.

Byť zdravá a fit je pre ňu pri­ori­tou, preto sa športu ne­vzdala ani po zra­není a pri mo­men­tál­nych po­vin­nos­tiach stíha pôso­biť aj ako osobná tré­nerka v Nitre. Chcela by si spl­niť svoj sen aj v športe — na­učiť sa sur­fo­vať na ha­vaj­ských vl­nách. Pre­tože, ako sama ho­vorí, šport je tera­pia a nie­len nabe­ra­nie sva­lo­vej hmoty. Viac o Mar­gi­ti­nom ži­vote, jej po­hľa­doch na Ír­sko a ces­to­va­nie náj­deš v na­sle­du­jú­com roz­ho­vore.

Mar­gita, už po stred­nej škole si sa roz­hodla vy­ces­to­vať do za­hra­ni­čia. Čo ťa viedlo k tomu od­hod­lať sa na ta­kýto zá­sadný krok v ži­vote?

Vždy som bola člo­vek, ktorý sa roz­ho­duje spon­tánne a nie na zá­klade nie­koho alebo nie­čoho, a tak to bolo aj po mo­jom skon­čení stred­nej školy. Hrala som ak­tívne bas­ket­bal, ale kvôli zra­ne­niu som mu­sela skon­čiť, a to tesne pred pre­stu­pom do žen­ského te­amu. Štú­dium na FTVŠ UK padlo a zvo­lila som od­chod do An­glicka, kon­krétne do mes­tečka Rea­ding.
022

Ako si sa do­stala od An­glicka k Ír­sku?

V An­glicku som začí­nala ako au-pair a ne­skôr som si na­šla prácu v bare. Bolo to v dobe, keď ešte pla­tila ví­zová po­vin­nosť. Plat­nosť víz mi skon­čila po 2 ro­koch, a tak som sa vrá­tila do­mov na Slo­ven­sko. Za­čala som pra­co­vať, po­tom pri­šiel veľký boom s Ír­skom. To bolo v roku 2005. Spolu s vte­daj­ším pria­te­ľom sme sa roz­hodli od­ísť a skú­siť ži­vot v Ír­sku.

sleduj_youtube_kanal_odzadu_sk

V Ír­sku si pre­žila značnú časť svojho ži­vota. Pre­zraď, čo všetko ti Ír­sko dalo, čo vzalo?

Áno, v Ír­sku som do­kopy pre­žila 10 ro­kov a boli to su­per roky. Nie­len Ír­sko, ale vše­obecne od­chod zo Slo­ven­ska mi dal mož­nosť spoz­nať a po­rov­nať inú kra­jinu, po­cit, že veci doká­žem zvlád­nuť a hlavne som sa zlep­šila v an­glič­tine. Vy­skú­šala som veľa no­vých vecí a spoz­nala veľké množ­stvo no­vých ľudí z ce­lého sveta. Nie­kedy to ne­bolo ľahké, ale to je ži­vot, no nie? Učíme sa, ras­tieme a zís­ka­vame skú­se­nosti. Jedi­ným nega­tí­vom bolo odlú­če­nie od ro­diny.

Po­čas ro­kov v Ír­sku si si vy­skú­šala rôzne povo­la­nia. Čo všetko si vy­skú­šala a pri čom si sa roz­hodla zotr­vať?

V roku 2005 to bolo s náj­de­ním práce v Ír­sku úplne ľahké. Po­slala som živo­to­pis za­mest­ná­va­te­ľovi a oz­vali sa mi hneď. V za­čiat­koch som mala asi 6 tele­fo­ná­tov za deň a mohla som si vybe­rať. Te­raz je to už oveľa ťaž­šie, kon­ku­ren­cia je veľká a za­mest­ná­va­te­lia si vybe­rajú tých naj­lep­ších. Za­čala som pra­co­vať v bare a ne­skôr pre­šla do ho­tela. Nako­niec som skon­čila v ob­chode ako pre­da­vačka a po­stu­pom času som sa vy­pra­co­vala na De­part­ment mana­žérku.

V ob­chod­nom ma­naž­mente bolo ťaž­šie sa pre­sa­diť na vyš­šie pozí­cie, ale keď sa člo­vek snaží a je dobrý vo svo­jej práci, tak to do­kážu oce­niť. Zá­leží na­ozaj, ako si kto po­staví pri­ority a kvôli čomu do za­hra­ni­čia išiel. Nie­ktorí za vidi­nou zaro­biť viac pe­ňazí, iní štu­do­vať, ďalší za kari­é­rou alebo len tak kvôli skú­se­nos­tiam. Pred­ne­dáv­nom som skon­čila štú­dium a zís­kala me­dzi­ná­rodný cer­ti­fi­kát N.E.F.P.C ako osobný tré­ner a výži­vový po­radca. Byť fit a cí­tiť sa dobre je zasa jedna z mo­jich pri­orít v ži­vote.013

To, že si bý­vala v Ír­sku ne­ovp­lyv­nilo tvoje ces­to­va­teľ­ské ambí­cie. Kde všade si sa bola po­zrieť? Kam sa ešte chys­táš zaví­tať?

Ur­čite nie­len pre mňa je ces­to­va­nie veľmi zau­jí­mavé. Po­znám veľa ľudí, ktorí sa roz­hodli spoz­nať svet a kra­jiny, ktoré ich pri­ťa­hujú. Ja som sa po 7 ro­koch v Ír­sku roz­hodla od­ísť. Mala som niečo na­šet­rené a roz­hodla som sa pre­bá­dať nie­ktoré kra­jiny. Bola som v Thaj­sku, po­tom som nav­ští­vila Peru, Ka­nadu, USA a tak­mer celú Európu. Nako­niec som za­kot­vila na rok v Špa­niel­sku. Ces­to­va­nie sú skú­se­nosti, ktoré sa ne­dajú opí­sať. Po­cit slo­body a nezá­vis­losti. Po­tom ti však pe­niažky dôjdu … a to bol pre mňa opäť sig­nál vrá­tiť sa do Ír­ska na ďal­šie 4 roky. Chys­tám sa opäť do Ázie, kon­krétne do Thaj­ska, Kam­bo­dže a La­osu. Ázia ma cel­kovo veľmi pri­ťa­huje a chcela by som ju viac spoz­nať. Sa­moz­rejme, mám toho na zo­zname ‘Coun­tries to vi­sit ‘ ešte veľmi veľa.

Pred­stav nám Ír­sko ako kra­jinu, ľudí a kul­túru. V čom sa líši od tvojho rod­ného Slo­ven­ska?

Ír­sko je malý ze­lený os­trov, nád­herná kra­jina s mno­hými mies­tami a záku­tiami na out­door a re­lax v prí­rode. Roz­lo­hou aj po­čtom oby­va­te­ľov sme si veľmi po­dobní. Je to kra­jina pre­važne rovi­natá, s mier­nymi pa­hor­kami a na juho­zá­pade v ob­lasti Ring of Kerry je pár kop­cov, ktoré miestni radi nazý­vajú ho­rami, aj keď naj­vyšší vrch má iba 1041 met­rov nad mo­rom. Mnoho na­šin­cov si ne­vie zvyk­núť na ír­ske poča­sie, keďže tu viac prší a roz­diely tep­lôt me­dzi roč­nými obdo­biami sú omnoho men­šie ako na Slo­ven­sku. Ľu­dia sú ale veľmi pria­teľ­skí a milí a naj­lep­šie ich ná­turu spoz­náte v pra­vom ír­skom pube.

Ír­ska kul­túra má ko­rene v kelt­skej myto­ló­gii s vý­raz­ným vply­vom kres­ťan­skej a an­glic­kej lite­ra­túry. Ír­sko nám dalo mnoho vý­znam­ných spi­so­va­te­ľov ako Bram Sto­ker (au­tor Dra­kuly), či nie­koľko nosi­te­ľov Nobe­lo­vej ceny za lite­ra­túru: George Ber­nard Shaw, Sa­muel Bec­kett alebo Wil­liam Butt­ler Yeats. Tra­dičná ír­ska hudba ne­sie ci­teľný vplyv kelt­ských tra­dí­cii, av­šak pre nás je naj­zná­mej­šia ka­pela U2. Ak chceš spoz­nať Ír­sko, mu­síš ísť mimo Dub­lin, je to nád­herná kra­jina, ktorú sa oplatí nav­ští­viť. Odpo­rú­čam ro­adt­rip po Ír­sku.

V Ír­sku si pre­žila 10 ro­kov. Vi­díš roz­diel me­dzi Ír­skom sú­čas­ným a minu­lým?

To je otázka, na ktorú sa ma pý­tajú via­cerí a mu­sím pove­dať, že áno. Vi­dím, a to dosť veľký. Ako som spo­mí­nala pred­tým, keď som prišla do Ír­ska bolo na­ozaj ľahké si nájsť prácu. Po­sled­ných 5 ro­kov to už tak nie je. Je dosť ťažké sa uchy­tiť v seri­óz­nej­ších za­mest­na­niach, ale nie je to ne­možné. Kto chce, tak si prácu nájde. An­glič­tina ale už musí byť as­poň na komu­ni­kač­nej úrovni a tiež sa treba pri­pra­viť na dosť drahé býva­nie a cel­kovo vyš­šie ži­votné ná­klady.

Čo sa týka zdra­vot­níc­tva, tak tieto služby sú tu asi hor­šie. Mys­lím si, že zdra­vot­níc­tvo na Slo­ven­sku je vy­spe­lej­šie. Jedno vy­šet­re­nie u ob­vod­ného le­kára stojí viac ako 50€ + cena lie­kov. Čiže, ak ide člo­vek k leká­rovi, as­poň stovku si musí pri­pra­viť. Aj na­priek tomu, že som tu pois­tená, za každé jedno vy­šet­re­nie mu­sím pla­tiť. Ak idem k leká­rovi s inou diag­nó­zou 3x do týždňa, tak mu 3x za­pla­tím 50 — 65 €. Pro­ces na úra­doch je stále ten istý. Keď člo­vek príde, musí mať svoje číslo (PPS num­ber) a musí mať ad­resu byd­liska a už na zá­klade toho, aký je ši­kovný, si za­čne hľa­dať prácu.

Pred 10 rokmi to bolo iné v tom, že tu ne­bolo tak veľa pri­sťa­ho­val­cov. Ná­zor, že sa tu dá te­raz ušet­riť je dis­ku­ta­bilný. Keď je tu ro­dina, ktorá už má dieťa a obaja rodi­čia zará­bajú, tak si žijú po­merne dobre. Ale ísť 3 — 4x do roka na dovo­lenku alebo ces­to­vať, tak mys­lím, že toto tu už ne­fun­guje a už vô­bec nie pre ro­diny s deťmi. Ná­jomné je veľmi vy­soké. Ľu­dia tu síce majú vyš­šie platy a Ír­sko je tu­ším jedna z kra­jín s naj­vyš­ším hodi­no­vým zá­rob­kom, ale aj ži­votné ná­klady sú vy­soké. Pre nor­mál­neho pra­cu­jú­ceho člo­veka, na­prí­klad vedú­ceho v pre­dajni, ku­chára, čaš­níka, lebo to sú povo­la­nia, ktoré tu väč­šina ľudí robí, ten záro­bok už nie je taký, ako voľa­kedy, ale je to indi­vi­du­álne.
following-your-dreams-4

Ces­to­va­ním si strá­vila dosť veľa času. Čo ti ces­to­va­nie pri­náša do ži­vota?

Ces­to­va­nie je pre mňa in­špi­ru­júce. Je to hlavne náj­de­nie sa­mej seba, spoz­ná­va­nie no­vých kul­túr a zvy­kov a uve­do­me­nie si, že v ži­vote sú oveľa dôle­ži­tej­šie hod­noty, ako to kto má lep­šie auto alebo koľko ich má a kto má väčší dom alebo naj­novší tele­fón. Ces­to­va­nie po ďale­kých kra­ji­nách v Ázii alebo juž­nej Ame­rike bola pre mňa skú­se­nosť, pre­tože som vi­dela a za­žila vše­ličo. Okrad­nu­tie v Man­core a odvo­la­nie cesty na Gala­págske os­trovy, na ktoré som sa te­šila až po jed­no­du­ché uží­va­nie si zá­padu slnka na Koh Tao.

Chcela by som viac spoz­nať Áziu aj strednú Ame­riku. Tiež chcem ísť na Ha­wai a na­učiť sa sur­fo­vať. To je šport, ktorý sa mi veľmi páči. Mám síce zo sur­fo­va­ním iba mini­málne skú­se­nosti, ale doká­žem sa poze­rať na sur­fe­rov od rána do ve­čera. Fas­ci­nuje ma, ako do­kážu v har­mó­nii tan­co­vať na veľ­kých vl­nách.

Boli tvoje zá­žitky z ciest nos­nou in­špi­rá­ciou pre tvoje knihy?

Moje prvé dva ro­mány: Vojna Vrán 1 — Pre­lom (The Crow War 1 — Tur­ning Po­int) a Vojna Vrán 2 — Ar­máda Tie­ňov (The Crow War 2 — Army of Sha­dows) som napí­sala a aj vy­dala v Ír­sku.
Mo­men­tálne mám roz­pí­sané ďal­šie dve knihy, Čierna Stena (The Black Wall ) a Dra­ku­lov syn (Dra­cula’s son ). Práve tá druhá ma na­báda na krat­šiu cestu do Ru­mun­ska, najmä do Trans­yl­vá­nie a Kar­pát, a sa­moz­rejme nav­ští­viť “Dra­cu­lov“ hrad Bran. Ve­rím, že práve táto cesta mi za­bez­pečí ozaj­stný a in­špi­ra­tívny po­cit z kra­jiny, ktorý by som chcela v knihe Dra­cu­lov syn vy­užiť a opí­sať na­plno.
kniznica-sabinov-beseda-15

Ako si sa do­stala k písa­niu? Čo pre teba zna­mená a čo chceš odo­vzdať svo­jou tvor­bou čita­te­ľom?

K písa­niu som sa do­stala asi pred 6 rokmi a za­čalo to len tak. Vždy som mala v hlave prí­behy a jed­no­du­cho som ich za­čala dá­vať na pa­pier. Pí­šem v slo­ven­skom ja­zyku, ale moje knižky sú aj v an­glič­tine. Fan­tá­zia sa dá krásne roz­vi­núť v pí­saní pre deti. Pre ne som napí­sala knižku s náz­vom Čo sa stalo v lese, ktorú sme vy­dali v slo­ven­čine aj an­glič­tine.

Výťa­žok z pre­daja sme veno­vali Vzde­lá­va­ciemu cen­tru pre slo­ven­ské deti v Ír­sku. Jednu po­viedku, ktorá zís­kala naj­vyšší po­čet hla­sov v sú­ťaži, naho­vo­rili čle­no­via Rado­šin­ského naiv­ného di­vadla. Chcem, aby si čita­te­lia pri čí­taní mo­jich kníh od­dýchli, vno­rili sa do prí­behu a ne­chali sa uná­šať od kaž­do­den­ných prob­lé­mov a sta­rostí. Mo­jím snom je vi­dieť moje knihy jed­ného dňa sfil­mo­vané, to ma po­háňa vpred.

Vrá­tila si sa na Slo­ven­sko. Mys­líš, že sa doma uplat­níš a bu­deš šťastná viac ako v Ír­sku?

Za­čiat­kom mája 2016 som sa roz­hodla vrá­tiť na Slo­ven­sko. Bolo to jedno z mo­jich naj­ťaž­ších, ale aj top roz­hod­nutí. Do­stala som zau­jí­mavú po­nuku práce na Slo­ven­sku a ok­rem toho ro­bím tré­nerku v jed­nej po­sil­ňovni v Nitre. Som veľmi spo­kojná a šťastná, práca ma baví a hlavne som doma s rodi­nou. Pí­šem tak, ako mi to čas do­volí, ale ve­rím, že na neja­kej dovo­lenke alebo pre­dĺže­nom ví­kende nie­kde v Al­pách to do­beh­nem.

Aktu­álne pri­pra­vu­jeme zbierku krát­kych det­ských roz­prá­vo­čiek v slo­ven­čine a an­glič­tine a môj ko­lega Ma­rián ich ilus­truje. Ži­jeme v mo­der­nej dobe, preto si čita­te­lia môžu kú­piť moje knihy na Ama­zone a Mar­ti­nuse v elek­tro­nic­kej po­dobe pod mo­jím au­tor­ským me­nom Mar­gita Kudry. Chýba mi však šuš­ťa­nie pa­piera pri obra­caní strá­nok, preto sme oslo­vili aj nie­ktoré zo slo­ven­ských vyda­va­teľs­tiev a dú­fam, že moje knihy čo­skoro uzrú svetlo sveta aj v pa­pie­ro­vej po­dobe.
kniznica-sabinov-beseda-12

Chý­balo ti niečo zo Slo­ven­ska na tvo­jich ces­tách?

Na ces­tách, alebo na ži­vote v za­hra­ničí mi chý­bala ro­dina. Te­raz som však nas­päť na Slo­ven­sku a te­ším sa, uží­vam si každý deň. Ten po­cit, že už nie som tak ďa­leko je zvláštny. Mo­men­tálne pra­cu­jem a na Slo­ven­sku sa mi páči. Veľmi veľa sa tu toho zme­nilo a ja som sa opäť zami­lo­vala do Nitry.

Necí­tila si sa v Ír­sku ako cu­dzinka?

Je to indi­vi­du­álne a hlavne je to o po­cite a pri­ori­tách člo­veka, ktoré si v minu­losti zvo­lil, a tým sa celý jeho osud vy­víja. Po­znám ľudí, ktorí sú v Ír­sku 10 a možno viac ro­kov, neho­vo­ria sú­visle an­glicky a ne­pohli sa z miesta, či už to nepo­va­žo­vali za nutné alebo jed­no­du­cho majú iné pri­ority. Každý má šancu si vy­brať ži­vot aký chce a po­tre­buje, aký si pred­sta­vuje.

Ja som sa cu­dzin­kou v Ír­sku v nie­kto­rých situ­áciách cí­tila a v práci mi to dali aj po­riadne pocí­tiť, hlavne keď som sa už po­tom pohy­bo­vala v ma­naž­mente. Ja mám s týmto zlú skú­se­nosť, ale tým nech­cem pove­dať, že to tak je všade. Doma je doma.

Na­šla si si obľú­bené záku­tia v Ír­sku, ktoré sa oplatí vi­dieť?

Rada som cho­die­vala do Glen­da­lough. Je to taká tu­ris­tická ob­lasť, kde si v mes­tečku od­sta­víš auto a ideš na túru, je to tam skvelo ozna­čené. Ďa­lej sa­moz­rejme Cliffs of Mo­her, Wick­low a Ring of Kerry. Je tu veľa hra­dov a zrú­ca­nín a nád­her­ných divo­kých pláží.
following-your-dreams-16

Ak­tívne sa venu­ješ športu aj ako osobná tré­nerka. Vi­díš v men­to­ringu kli­en­tov svoju bu­dúc­nosť? Aké miesto má cvi­če­nie v tvo­jom ži­vote?

Šport je mo­jou veľ­kou záľu­bou. Pat­ril, patrí a bude pat­riť do môjho ži­vota. Ako som spo­mí­nala, hrala som bas­ket­bal, tré­no­vala thaj­ský box a te­raz pre­cvi­ču­jem boot camp a cir­cuit tré­ning pre kli­en­tov. Necvi­čím sú­ťažne, ale chcem byť fit a cí­tiť sa dobre. To je pre mňa dôle­žité, a takto sa to sna­žím pove­dať aj svo­jim kli­en­tom. Po­hyb je dôle­žitý a hlavne nám dáva se­bais­totu. Nie je to vždy iba o nabe­raní sva­lo­vej hmoty. Nie­kedy to je proste iba tera­pia.

Čo by si odpo­ru­čila alebo pora­dila mla­dým ľu­ďom, ktorí vá­hajú vy­ces­to­vať do cu­dziny?

Choďte a nevá­hajte. Ur­čite treba ísť von, vi­dieť a spoz­nať iné kra­jiny, ľudí a hlavne na­učiť sa vní­mať a re­špek­to­vať iné kul­túry. Tým vlastne obo­ha­cu­jete sami seba a stá­vate sa seba­ve­do­mej­šími, vní­ma­vej­šími, tole­ran­tnej­šími a zdrav­šími na duši. Ži­vot je len je­den, a preto treba pre­ko­nať sám seba a dôve­ro­vať si vo všet­kom. Ísť za svo­jimi snami a po­citmi. Te­šiť sa z prí­tom­ného mo­mentu, lebo ani je­den sa ne­bude opa­ko­vať.

foto: ar­chív Mar­gity Kudry
zdroj: star­ti­tup.sk

Komentáre