Keď som bola malá mala som presnú pred­stavu o tom čo som, kto som, kam chcem v ži­vote sme­ro­vať. Proste jed­no­du­cho po­ve­dané mala som vo ve­ciach jasno – oveľa viac ako te­raz. Aj keď som ne­mala od­po­veď na všetko čo som po­tre­bo­vala, cí­tila som sa šťast­nej­šie. Bola som od­váž­nej­šia, ne­bála som sa pre­ja­viť svoj ná­zor a vždy som ob­ra­ňo­vala pravdu a úto­čila voči ne­spra­vod­li­vosti.

zdroj: pe­xels.com

Za tie roky som však zis­tila, že môj ži­vot sa ani ná­ho­dou ne­uberá sme­rom akým by som si priala alebo ako som si pred­sta­vo­vala, keď som bola men­šia. Do­konca mám po­cit, že čím som star­šia tým me­nej toho viem. Akoby sa celá moja in­te­li­gen­cia od­rá­žala len od zná­mok v škole alebo zís­ka­ných kre­di­tov na uni­ver­zite. Každí ma do­ko­nale za­pa­dať do tejto spo­loč­nosti ako puzzle. Ne­chá­pem ako sa ľu­dia môžu hod­no­tiť na zá­klade zdrapu pa­piera.  Slepo krá­čame ako ovce za ve­li­te­ľom, ktorý ne­exis­tuje! Všetci nám dik­tujú čo máme ve­dieť, ako sa máme pre­zen­to­vať,  ako sa máme ob­lie­kať, čo máme ro­biť alebo na­opak čo nie…

Naj­hor­šie ale je, že som pre­padla svetu do­spe­losti tiež. Viete každý člo­vek je svo­jím spô­so­bom dieťa. Nie­ktorí ho však po­tla­čia veľmi hl­boko až z toho pre­padnú k cho­robe, ktorá sa na­zýva tzv. do­spe­losť.  Všetci vždycky ve­deli oveľa lep­šie čo mám ro­biť a čo nie. Ne­ná­vi­dela som to vtedy a ne­ná­vi­dím to ani dnes! Všetci majú do­ko­nalú pred­stavu o tom ako má Váš ži­vot vy­ze­rať, ale ku tomu ne­majú pred­stavu o tom ako ma vy­ze­rať ten ich! Akosi sú všetci stra­tení, majú v hlave chaos, ale mys­lia si, že je to v po­riadku.

Všetci sa od­borne vy­jad­rujú, ale ni­kto ni­čomu ne­ro­zu­mie! Všetci sa tvá­ria, že chápu a po­slušne po­ky­vujú hla­vami a ku tomu ne­majú ani naj­men­šiu pred­stavu o tom, že sú len báb­kami na ja­visku. Do­konca by som po­ve­dala, že ma­ni­pu­lá­cia s ľuďmi je oveľa ľah­šia ako s báb­kami v di­vadle. Všetci sme vý­borní herci, ale naj­hor­šie je, že už sa na­chá­dzame v ta­kom štá­diu, že nie sme schopní od­de­liť fan­tá­ziu od re­a­lity.

Sme stra­tení a nie sme schopní nájsť exit, ktorý by nám svie­til na cestu. Všetci ve­ria všet­kému, ale ni­kto ne­dô­ve­ruje ni­komu! A takto je to stále do­kola a do­kola. Ho­vorí sa, že čím člo­vek toho me­nej vie tak tým je spo­koj­nejší! Mys­lím si, že asi na tom na­ozaj niečo bude. Pre­tože taký člo­vek sa ne­musí trá­piť či je alebo nieje ot­rok spo­loč­nosti. Ne­za­ťa­žuje svoju my­seľ zby­toč­nými in­for­má­ciami. Naj­lep­šie je žiť jed­no­du­chým, ne­kon­zum­ným ži­vo­tom. Po­sta­viť si malý dom­ček, cho­vať pár zvie­rat, ktoré sa po­sta­rajú o to, aby si pre­žil  a čí­tať veľa kníh. Čím jed­no­duchší ži­vot bu­deš žiť tým šťast­nejší prav­de­po­dobne bu­deš!

sleduj_youtube_kanal_odzadu_sk

A preto ak bu­deš mať čas choď von a pop­re­mýš­ľaj či tvoj ži­vot sme­ruje tam, kde by si chcel alebo as­poň tak ako si si pred­sta­vo­val. Ne­ne­chaj sa ovplyv­ňo­vať alebo dik­to­vať si čo máš a ne­máš ro­biť! Po­kiaľ sa na­chá­dzaš nie­kde alebo ro­bíš niečo čo ťa ne­robí šťast­ným tak prav­de­po­dobne ro­bíš niečo zle alebo sa as­poň ob­klo­pu­ješ ne­správ­nymi ľuďmi.

Komentáre