Da­nica On­dre­jo­vič, maji­teľka Fridy, pre­žila dlhé roky v Mi­láne, kde štu­do­vala maľbu a ne­skôr špe­cia­li­zá­ciu kurá­tor a kri­tik. Jej ži­vot­ným kré­dom je po­môcť ľu­ďom odtr­hnúť sa od rea­lity a kon­ven­cií, vní­mať ume­nie du­šou, po­môcť im lie­tať. Lásku k ume­niu a ku kráse pre­niesla aj do svo­jej ka­viarne Frida, ktorá slúži aj ako ob­cho­dík so sta­ro­žit­ným ná­byt­kom či kože­ným tova­rom. Da­nica ve­die Fridu spolu s kama­rát­kou z det­stva Zuza­nou, bez kto­rej by si už neve­dela Fridu pred­sta­viť. Da­nica a Zu­zana, dve ženy, chceli aj žen­ské meno ka­viarne, ktoré by odzr­kad­ľo­valo jej du­cha, a tak vznikla FRIDA.

O zalo­žení Fridy, jej filo­zo­fii a atmo­sfére sa dočí­taš v roz­ho­vore.

Da­nica, tvoj pod­nik ne­sie meno me­xic­kej ma­liarky Fridy. Čo majú FRIDA STORE GAL­LERY CAFFÉ a Frida Kahlo spo­ločné?

Prečo Frida? Bolo to cel­kom jed­no­du­ché. Hľa­dali sme žen­ské meno, ktoré bude odzr­kad­ľo­vať v sebe kul­túru, žen­skosť, ume­nie, bo­hém­sky ži­vot a v nepo­sled­nom rade bude aj zapa­mä­ta­teľné. Vy­šlo to na Fridu.
3-frida-store

S akou myš­lien­kou či filo­zo­fiou si otvá­rala svoj pod­nik, ktorý slúži ako ka­via­reň, galé­ria aj ob­chod­ník záro­veň?

Žia­dalo sa nám miesto, ktoré bude v sebe spá­jať as­pekty domá­cej po­hos­tin­nosti, moje dlho­ročné býva­nie v Ta­lian­sku ma b tejto ob­lasti veľa na­učilo a malo to byť miesto, ktoré bude in­špi­ro­vať ľudí, ktorí sem cho­dia. Jed­no­duch­šie pove­dané, ľu­dia sa tu cí­tia ako v obý­vačke u kama­rátky, kde sa stre­táva veľa zau­jí­ma­vých ľudí bez pred­sud­kov a ba­via sa o ži­vote a umení, sú ob­klo­pení krás­nymi sta­ro­žit­nými ve­cami, ktoré ok­rem iného slú­žia na­ozaj k tomu, na čo boli vyro­bené. U nás sa sedí aj na di­váni, aj na kres­lách a aj stoly slú­žia k tomu, k čomu boli vy­tvo­rené. Na ste­nách vi­sia ob­razy — či už moja vlastná tvorba, alebo vý­stava iného umelca.12-frida-store-3

Ponú­kate ta­lian­sku kávu a vína. Skús nám pri­blí­žiť, čo špe­ci­fické u vás v menu náj­deme?

U nás ok­rem vý­bor­nej ta­lian­skej kávy, podá­vame rýchle ta­lian­ske jedlá, ako pia­diny, brus­kety, ta­lian­ske olivy, syry a, sa­moz­rejme, ne­chýba vý­borné ta­lian­ske víno či pro­secco.12-frida-store-9

sleduj_youtube_kanal_odzadu_sk

Frida slúži ako ob­cho­dík sta­ro­žit­ného ná­bytku či kože­ného to­varu. Čo všetko pre­dá­vate? Pri­blíž nám, od­kiaľ dová­žaš to­var, ako fun­guje pre­daj u vás?

Väč­šina vecí a ná­bytku, ktorý sa tu na­chá­dza, sa dá aj kú­piť. Ja a môj muž sme veľkí ve­teš­níci. Radi cho­díme na ta­lian­ske trhy a kupu­jeme. V Mi­láne som mala ate­liér, ktorý bol za­ria­dený rôz­nymi kús­kami, ktoré som si po­tom do­niesla sem. Pre­da­jom ná­bytku sa pries­tor neus­tále mení, a to práve ľudí baví. Sa­moz­rejme nie sú to dras­tické zmeny — sú to len malé zmeny a pri tom vi­díte aj to, ako sú ľu­dia po­zorní a aký majú vzťah k ve­ciam. Po­väč­šine sa te­šia. “Aha! Máš tu nové kre­sielko.“ Do­konca si tu pri­vlast­ňujú veci, čo je skoro až vtipné a vzni­kajú milé situ­ácie ako na­prí­klad: „Se­díš na mo­jom kre­sielku“, alebo: „To je moja sto­lička“.4-frida-store

Orga­ni­zu­jete rôzne podu­ja­tia. Vo Fride má­vate vý­stavy, pre­mie­ta­nie čier­no­bie­lych fil­mov či ve­čery pri ži­vej mu­zike. Ako často sa u vás ko­najú tieto ak­cie a akú majú atmo­sféru?

Sna­žím sa každé dva me­siace me­niť u nás vý­stavu obra­zov, ale nie je to ľahké. Hľa­dám umel­cov, ktorí sú mi blízky svo­jim kre­a­tív­nym pre­ja­vom, ktorí sem radi cho­dia a hlavne takí, čo radi komu­ni­kujú s ľuďmi. Ja som sa vždy sna­žila o in­ter­me­diá­ciu me­dzi umel­com a „nor­mál­nym člo­ve­kom“. Veľa ľudí je zve­da­vých, a hlavne ume­lec sám o sebe je po­väč­šine osob­nosť, s kto­rou sa na­ozaj mô­žete ba­viť o vše­li­čom a ule­tieť na chvíľu z rea­lity, pofi­lo­zo­fo­vať. Zo za­čiatku sme každý druhý týž­deň orga­ni­zo­vali aj kon­cert, ale na­koľko je náš pries­tor malý a nad nami žijú ľu­dia, mu­seli sme pre­stať. Stále sa tu hrá na kla­vír, ale je to viac — me­nej ná­hodné a dovo­ľu­jeme hrať len cez deň do urči­tej ho­diny, aby sme ne­prišli do kon­fliktu s oby­va­teľmi domu. Prob­lém noč­ného ži­vota v Bra­ti­slave je nám známy a bohu­žiaľ ľu­dia sú tu aler­gickí na čo­koľ­vek, čo sa vy­myká ru­tine. Vedľa nás je vý­chod z mest­ského di­vadla pre za­mest­nan­cov. Často k nám cho­dia hlavne herci na ká­vičku a na vínko po pred­sta­vení. Osla­vo­vali sa tu tri pre­mi­éry pred­sta­vení. Pri ta­kýchto prí­le­ži­tos­tiach sa hrá na kla­vír a je tu ve­selo.nabytok-frida

Má v Bra­ti­slave Frida väčší po­ten­ciál ako ka­via­reň alebo ob­cho­dík?

To či má väčší po­ten­ciál ka­via­reň, alebo ob­cho­dík sa nedá úplne zade­fi­no­vať, lebo jedno po­máha dru­hému. Ľu­dia sem prídu na kávu, alebo na vínko a zapo­ze­rajú sa do nie­čoho. Po­tom sem cho­dia oku­ko­vať „ich“ vec a nako­niec si ju kú­pia, alebo prídu kvôli tomu, že hľa­dajú niečo kon­krétne a za­roz­prá­vame sa o tom, prečo mi­lujú starší náby­tok a ako si za­ria­ďujú ich býva­nie — čo mala doma ich babka a čo vi­deli vo Viedni, či v Mad­ride a už se­dia a popí­jajú kávu, na ktorú ich, sa­moz­rejme, po­zvem. Za­čnú sa tu cí­tiť ako doma a prídu znova…možno už len na to vínko alebo kávu.2-frida-store

Da­nica, žila si v Mi­láne, kde si štu­do­vala aj na Acca­de­mii di Belle Arti di Brera. Prečo si sa roz­hodla otvo­riť si pod­nik na Slo­ven­sku a vrá­tiť sa do­mov? Ces­tu­ješ často do Ta­lian­ska?

Ja som od­išla, ako veľa ľudí z mo­jej gene­rá­cie, na skusy do sveta. Mala som šťas­tie na ľudí a aj na prácu. Sa­moz­rejme, že to bolo často ťažké, čo si bu­deme hovo­riť. V tom čase sme ne­boli ešte sú­čas­ťou EÚ. Do školy som sa do­stala, až keď som si to mohla dovo­liť. Mi­láno je veľmi drahé mesto a je v ňom veľká kon­ku­ren­cia. Veľa ma na­učil ži­vot v inej kul­túre. V pr­vom rade to na­učí člo­veka po­kore. To je to, čo mi tu u nie­kto­rých je­din­cov veľmi chýba. Ľu­dia, ktorí ni­kde ne­boli a ne­vys­kú­šali si ži­vot von, v inej kul­túre, bez rodi­čov­ského doto­va­nia, majú asi naj­viac pred­sud­kov.

Po vy­štu­do­vaní Acca­de­mie di Belle Arti od­bor pit­tura (maľba) som si na­šla ate­liér a popri mo­jej ume­lec­kej práci som pra­co­vala ako PR pre Ca­val­liho a pre Old Fas­hion. Cez leto som pra­co­vala na Sar­dí­nii pre ľudí ako Bria­tore a po­dobne… Tieto práce, ktoré ma aj ba­vili mi dovo­ľo­vali byť voľ­nou v rámci mo­jej kre­a­tív­nej tvorby. Ne­skôr prišli vý­stavy a ja som za­čala štu­do­vať aj dvoj­ročnú špe­cia­li­zá­ciu ako kurá­tor a kri­tik. Ba­vilo ma pí­sať o tom, čo ume­nie robí s ľuďmi a ako ľu­dia dnes poní­majú ume­nie. Mo­jim ži­vot­ným kré­dom je pomá­hať ľu­ďom chá­pať to, čo vi­dia, pomá­hať im odtr­hnúť sa od rea­lity a od na­uče­ných vecí, vní­mať ume­nie vlast­nou du­šou, pomá­hať im lie­tať. Ume­nie ľudí po­súva ďa­lej.12-frida-store-7

Vrá­tila som sa do­mov po se­dem­nás­tich ro­koch a ne­viem koľko zotr­vám. Asi sa pre­su­niem ešte na ne­jaký čas k moru, ktoré mi tu veľmi chýba, ale za­tiaľ mi je tu dobre. Na­šla som si všetky moje stra­tené spriaz­nené duše. Kama­rát­stva z det­stva zo­trvali, ako keby ani čas ne­pre­šiel. Vrá­tila som sa, lebo už dlho mi chý­bal môj do­mov a tým je Bra­ti­slava.

foto: ar­chív Da­nice On­dre­jo­vič
zdroj: star­ti­tup.sk

Komentáre