Láska je vždy o dvoch. O dvoch ľuďoch, ktorí sa milujú, ktorí majú radi rovnaké veci, ktoré zdieľajú spoločnú lásku k niečomu (alebo niekomu) a je im spolu dobre.
Láska nie je len to, že sa cítiš zamilovaná. Nie je to o tom, že budeš mať motýle v bruchu.
Keď si s niekým vo vzťahu, tak ho už miluješ. Miluješ ho a je to tvoje rozhodnutie. Kedy vieš, že ho budeš milovať aj počas zlých dní, aj počas slabých chvíľ, aj počas toho, ako sa budete hádať.
Možno ti vŕta v hlave otázka, prečo už nie ste s partnerom spolu, ak si toto všetko spĺňala?
Ja som sa neustále dookola pýtala samej seba, čo zlé som urobila, že môj vzťah nevydržal. Že zas a znovu bolo moje srdce zlomené. Že zas a znovu som prišla o muža, ktorého som milovala celým srdcom.
Tu som sa zasekla.
Ja som ho naozaj milovala celým srdcom. Ja som mu naozaj odovzdala celé moje srdce na dlani s tým, že som očakávala, že ma bude milovať rovnako.
Že ma bude milovať tak vášnivo, ako ja jeho. Že ma bude milovať tak nežne, ako ja jeho. Že sa vo vzťahu so mnou bude cítiť rovnako pekne ako aj ja. Že sa na neho budem môcť spoľahnúť, ako aj on na mňa. Že si ma bude zastávať tam vonku, ako aj ja jeho.
No niekedy to proste nejde. Nemôžeš robiť celú „prácu“ vo vzťahu len ty. Tak, ako som to nemohla robiť ani ja.
Čím viac som mu ukazovala ako ho milujem, tým viac ma on prestával milovať. Čím viac som mu moju lásku dávala, tým viac sa odo mňa vzďaľoval.
Úprimne povedané, neprijímal moju (veľkú) lásku.
Nebudem si klamať, možno som mala urobiť niečo iné. Možno som sa mohla začať správať inak, možno som to s ním mala prediskutovať a možno by som to všetko napravila.
Takže drahá, aj toto môže byť ten dôvod. Že tvoja láska je príliš silná.
