Bola som tam, a ty si bol tu. Boli sme dvaja neskúsení a nezrelí, no predsa sme to boli my. Tí, ktorí boli spolu proti celému svetu. Nech už sme boli kdekoľvek a s kýmkoľvek. To podstatné tam bolo. Usmieval si sa na mňa, keď ja som sa mračila, pretože si opäť na niečo zabudol. Vedela som, že v niektorých veciach na teba prosto nie je spoľah, no aj tak som ťa ľúbila. Celého a so všetkým, čo si mal a čím si bol. To, čo si pre mňa znamenal, bolo nič v porovnaní s inými dôležitými vecami.

Dala som ti všetko, čo som v tej chvíli mala. Svoje srdce aj svoju hlavu. Svoje myšlienky, svoj strach, svoje obavy a svoje telo. No nestačilo to. Bolo to stále málo a ja som hľadala chyby v sebe. Veď predsa v kom inom, keď ty si bol pre mňa celý vesmír? Bola som zúfalá a frustrovaná z večného hľadania a bádania. Čo je zlé, čo som spravila, čo nefunguje a prečo…

zdroj: Photo by Everton Nobrega from Pexels

Ale už tomu rozumiem. Jednoducho som nebola po čase pre teba tá jediná. Je predsa mnoho krásnych a lepších žien ako som ja. Máš si z čoho vyberať. Tak prečo by si mal ostať práve pri mne? Pri tej, čo len neustále pochybuje a hľadá v sebe chyby?

Nie je prečo zostávať a ja ti už nemám čo viac ponúknuť. Už som ti dala všetko. Vtedy, pamätáš? Uprostred toho jarného, slnečného dňa, kedy všetko kvitlo a príroda ožívala. Ležali sem vedľa seba a počúvali tie krásne zvuky. Cítili tú zmes nových, rozkvitnutých vôní. Vtáci lietali vysoko na oblohe a moje oči sa dívali na do tých tvojich. Boli modré a hlboké ako studňa. Tie oči ktoré, ma privádzali do rozpakov, hoci aj počas mlčania. Na tú krásnu tvár, ktorá mi už ale nepatrí, pretože patrí jej. Tej jedinej.

Prihlasujem do newslettera...

Dostávaj najlepšie novinky z Odzadu

Prihlásením sa do newslettera súhlasíte s podmienkami ochrany súkromia.