Chcem ti po­ďa­ko­vať. Nie som zradca svo­jej doby, no mám po­cit, že sa o nej dnes málo ho­vorí alebo sa vy­smeje. Vraj už nie je a ľu­dia, ktorí ju za­žijú, majú ob­rov­ské šťas­tie. Sme vo vzťahu a hneď po­va­žu­jeme to prvé oča­re­nie za pravú lásku na celý ži­vot. Ne­skôr sme pre­bu­dení do re­a­lity a vtedy sa ukáže, či je to tá pravá láska, o kto­rej tak každý stále ho­vorí. Po­cho­píš, či si na­ozaj pri­pra­vená žiť s ním, že či to ne­bolo len okúz­le­nie a na­mo­ta­nie sa.

Mys­lím, že často sa o láske roz­práva han­livo a je vy­smiata. Aký­koľ­vek sta­tus na fa­ce­bo­oku alebo na iných we­boch o láske vy­volá mno­ho­krát búr­livú dis­ku­siu o tom, či sku­točne ešte dnes exis­tuje alebo to už je dávno za nami.

Úp­rimne? Mys­lím, že exis­tuje a vlastne keď tak nad tým roz­mýš­ľam spätne, kedy bola v mi­nu­losti o niečo viac „prí­tomná“? Stre­do­vek či sta­ro­vek, kedy ženy ne­mali žiadne práva a ich muži mali po­četné mi­lenky, či mi­nulé sto­ro­čie, kedy sa tomu tiež všetci ne­vyhli? Ne­very, pod­vody a skla­ma­nie tu budú vždy. Av­šak od­cu­dzo­vať našu dobu nie je podľa mňa veľmi správne.

Preto sa ti chcem po­ďa­ko­vať, áno tebe, skvelý muž. Moje srdce bolo zlo­mené a rozt­rieš­tené na kúsky. Tak asi ako každá žena som si mys­lela, že už ni­kto ne­príde do môjho ži­vota, kto by to zme­nil. Mys­lela som si, že ni­kto iný už ne­môže byť v mo­jom srdci a ja za­tr­pk­nutá, som sa sna­žila pre­d­ie­rať sve­tom. Od­sú­dila som lásku ako tú, ktorá všetko ničí a dnes už ne­vy­drží. Že iba nám dá po­cit krásy, je­di­neč­nosti a nád­hery a po­tom od­íde. Ne­chá nás sa­mých, ubo­le­ných a zni­če­ných. Láska za to ne­môže. Mô­žeme za to my, ľu­dia, ktorí jej ka­zíme po­vesť. No ty si iný. Osla­vu­ješ lásku a te­šíš sa z nej. Vi­díš ju i v ma­lič­kos­tiach a pri­jí­maš ju do svojho srdca. Chrá­niš ju a ďa­ku­ješ jej a aj keď ťa bolí srdce, vieš, že ona za to ne­môže.

Tvoj úsmev je moja zá­chrana a ra­dosť. Pri­šiel si len tak. Vstú­pil si mi do ži­vota a od­razu sa stali tie za­mra­čené a ustrá­chané dni tie najk­raj­šie, kedy som vi­dela všetko krásne a fa­rebné. Ho­vo­rila som sa­mej sebe, že sa ne­smiem za­ľú­biť. Pre­tože by som sa opäť zra­nila. Av­šak, ne­ne­chala som sa okla­mať. Keď si mi stále ho­vo­ril aká som krásna, iná a je­di­nečná, bála som sa, že sa na­mo­tám a po­tom od­ídeš.

sleduj_youtube_kanal_odzadu_sk

No ne­stalo sa tak, osla­vo­val si lásku so mnou.

unsp­lash.com

Ve­le­bil ju a ho­vo­ril, aký si vďačný za mňa. 

Zo­bral si ma na tie najk­raj­šie miesta, ob­jí­mal si ma zo­zadu, dá­val mi bozky i na líce a stále si sa usmie­val. Do­konca i keď som bola na­hne­vaná a mala opäť svoje dni. Proste si po­ve­dal s úsme­vom, že to prejde.

Láska je naša vá­šeň a túžba.

Je to naša ná­dej v zlých dňoch.

Ďa­ku­jem, že ma chá­peš. Že v ťaž­kých si­tu­áciach sto­jíš pri mne, že mi no­síš kvety, že sa ma sna­žíš roz­ve­se­liť a po­vieš mi, že som krásna, keď nie som na­ma­ľo­vaná. Ďa­ku­jem, že ma pod­po­ru­ješ v mo­jich snoch a plá­noch. Ďa­ku­jem, že ma dr­žíš za ruku v dô­le­ži­tých mo­men­toch. Ďa­ku­jem, že sa za mňa ne­han­bíš. Ďa­ku­jem, že mi dá­vaš po­cit slo­body, že ma pus­tíš na moje vlastné dob­ro­druž­stvo a že ro­bíš moje dni kraj­šími. Ďa­ku­jem, že si taký obe­tavý, že máš po­cho­pe­nie a že si tak krásne lás­kavý k dru­hým ľu­ďom. Ďa­ku­jem ti, že re­špek­tu­ješ mo­jich ro­di­čov a vá­žiš si ich. Ďa­ku­jem, že mi­lu­ješ stále, nie len spo­ra­dicky a se­becky. Ďa­ku­jem ti, že so mnou rád se­díš v ma­lých ka­viar­nič­kách, kým prší a my sa za­tiaľ roz­prá­vame o ži­vote. Ďa­ku­jem ti, že sa so mnou veľmi rád sme­ješ.

fre­e­pik.com

Ob­čas je to drina a práca, ale my ma­káme. Spolu. A uží­vame si ju.

Som pyšná na to, že mô­žem o svo­jom mu­žovi po­ve­dať, že je to je­den z naj­lep­ších ľudí, akých po­znám. 

Komentáre