Tieto cre­epy prí­behy ťa na­ozaj do­stanú.

Ľu­dia by sa dali roz­de­liť do dvoch sku­pín. Na tých, kto­rých ne­vy­straší tak­mer nič a na tých, ktorí od stra­chu piš­tia pri kaž­dom zvuku. Či už pat­ríš do pr­vej alebo do dru­hej sku­piny, jedno je isté. Týchto 25 stra­ši­del­ných prí­be­hov zlo­že­ných len z dvoch viet ti po­riadne zdvihne ad­re­na­lín v tele a krv ti do­slova stuhne. A ak to čí­taš ve­čer, osa­mote a po tme, tak pra­jeme dobrú noc sladké sny.

#1 Ukla­dal som svojho syna do po­stele a on mi po­ve­dal: „Ocko, po­zri sa, či nie je pod po­ste­ľou ne­jaké stra­šidlo.“ Tak som sa pre jeho po­ba­ve­nie po­zrel a pod po­ste­ľou vi­dím svojho syna, znovu ako sa na mňa díva, chveje sa a šepká: „Ocko, nie­kto je na mo­jej po­steli“.

#2 Ne­mô­žem sa hý­bať, ne­mô­žem dý­chať, ne­mô­žem roz­prá­vať a po celý čas je tu veľká tma. Keby som ve­del, že sa bu­dem cí­tiť tak osa­melo, rad­šej by som sa dal spo­pol­niť.

#3 Ak chcete nájsť prí­šery, po­zrite sa do­ľava, do­prava, pod po­steľ alebo za šat­ník. Ale ni­kdy sa ne­po­ze­rajte hore, ne­majú radi, ak ich nie­kto nájde a vy­ruší.

sleduj_youtube_kanal_odzadu_sk

#4 Zo­bu­dil som na ne­jaké klo­pa­nie o sklo. Dlho som po­ze­ral na okno, až kým mi ne­došlo, že zvuk vy­chá­dza z môjho zrkadla.

#5 Všetci osla­vo­vali prvé úspešné kry­o­génne zmra­ze­nie. On však ne­ve­del, ako im má dať ve­dieť, že je ešte stále pri ve­domí.

pe­xels.com

#6 Z tem­noty za ok­nom sa na mňa po­ze­rala tvár s veľ­kým úsme­vom. Ži­jem na 14. po­schodí.

#7 V te­le­fóne som si na­šiel fo­to­gra­fiu seba ako spím. Bý­vam sám.

#8 Dnes mám nočnú smenu iba ja sám. Nie­kto však stojí v piv­nici a po­zerá sa rovno na bez­peč­nostnú ka­meru.

#9 Ko­nečne nám do­dali fi­gu­ríny, ktoré boli za­ba­lené v bub­lin­ko­vej fó­lii. Z hlav­nej miest­nosti po­ču­jem pu­ka­nie.

#10 Spý­tala sa ma, prečo som tak ťažko dý­chal. Ale ja som ne­dý­chal.

#11 Moja dcéra pla­kala a kri­čala celú noc a nech­cela pre­stať. Tak som nav­ští­vil jej hrob a po­žia­dal ju, aby s tým skon­čila, no ne­po­mohlo to.

#12 Po­maly upa­dáš do hl­bo­kého spánku po ná­roč­nom dni, keď po­ču­ješ, ako nie­kto šepká tvoje meno. Ži­ješ však sám.

pe­xels.com

#13 Moja žena ma včera v noci zo­bu­dila, že v na­šom dome je ne­jaký vo­tre­lec. Moja žena ním však bola za­vraž­dená pred dvoma rokmi.

#14 Mal som prí­jemný spá­nok, ale zo­bu­dil som na na ne­prí­jemný zvuk. Po­čul som, ako vries­kam od stra­chu, kým na moju rakvu do­padá hlina.

#15 Po­sledný muž na pla­néte se­del v miest­nosti. Str­nul, keď po­čul, ako nie­kto klope na dvere.

#16 Po ná­roč­nom dni som sa vrá­til do svojho bytu, kde mo­men­tálne ži­jem sám a zrazu som ne­ve­del, čo je de­si­vej­šie. To, že som tam na­šiel moju mŕtvu pria­teľku s ne­na­ro­de­ným die­ťa­ťom, alebo to, že sa nie­kto vlá­mal do môjho bytu, aby ich tam po­lo­žil.

#17 Po­ču­ješ, ako ťa sladký hlas tvo­jej mamy volá do ku­chyne. Keď si už na od­chode, zo skrine sa ozve: „Ne­choď tam zlatko, tiež som to po­čula.“

#18 Ni­kdy ne­cho­dím spať. Ale ne­us­tále sa zo­bú­dzam.

#19 Čím dl­h­šie som to no­sil, tým viac to na mne rástlo. Ale ne­mo­hol som si po­môcť, mala takú jemnú kožu.

unsp­lash.com

#20 „Ne­mô­žem za­spať“, po­ve­dala a ľahla si ku mne do po­stele. Po­cí­til som iba chlad a lem jej šiat, v kto­rých bola po­cho­vaná.

#21 Pre mňa ako po­li­cajta je vždy naj­ťaž­šou ve­cou byť tým, kto je ako prvý pri­vo­laný k smr­teľ­nej ne­hode. Ale dnes, keď som vi­del ro­zdr­vené telo ma­lého mŕt­veho chlapca pri­pú­ta­ného v au­to­se­dačke, ako ot­vo­ril oči a za­smial sa, ve­del som, že toto je môj po­sledný deň v po­lí­cii.

#22 Vždy som si mys­lel, že moja mačka má prob­lém so zra­kom, pre­tože ne­us­tále po­ze­rala na moju tvár. Až dnes som si uve­do­mil, že ona celý čas po­ze­rala za mňa.

#23 Po­zrel som sa von ok­nom. Všetky hviezdy z ob­lohy zmizli.

#24 Na­čiahla som ruku, že sa dot­knem lampy a za­žnem svetlo. Cí­tila som však inú ruku, ktorá ma už pred­behla.

#25 Pár ma­lých, vy­čer­pa­ných očí ma sle­duje. Slzy pa­dajú na vlasy jej bá­biky a ja mie­rim zbra­ňou na svoju po­slednú dcéru.

zdroj: thought­ca­ta­log

Komentáre