Keď som ťa spoz­nala, ne­mys­lela som si, že by z toho mohlo vznik­núť niečo viac.  Ne­bolo to tak dávno, čo ma zra­nil nie­kto iný, bolo to prí­liš čerstvé. Byť s iným mu­žom bolo vtedy po­sledné, čo som si že­lala. Os­tat­ných som neb­rala vážne a mys­lela som si, že s te­bou to bude rov­naké. Ale mý­lila som sa…

Mal si v sebe niečo zvláštne. Spon­tánny, úspešný, vtipný, správne zvr­hlý, no zá­ro­veň člo­vek s veľ­kým srd­com. Ve­ril si vo svoje sny.  Išiel si si za nimi, nech to stálo čo­koľ­vek. Možno práve to ma k tebe pri­tiahlo. Vždy som ob­di­vo­vala ľudí, ktorí pre­ko­ná­vali ne­možné a vďaka ich in­špi­rá­cií sa mi dnes kráča ži­vo­tom o čosi ľah­šie.

Ne­mysli si, že to bolo pre mňa jed­no­du­ché. Ob­no­viť v sebe to, čo pred te­bou zni­čil on. Znovu stra­tiť se­ba­kon­trolu, pod­ľa­hnúť  pred­stave, že my skon­číme inak. Uve­riť, že mi nie­kto ukáže všetko, čo mi bolo odo­preté. Všetko,  po čom som tú­žila a ve­rila, že to môže sku­točne exis­to­vať.  Čas ply­nul a obavy som v sebe po­tlá­čala, aj keď nie­kde v pod­ve­domí ma spre­vá­dzali na­ďa­lej.  Po­stupne sme sa do­stali do bodu, kedy to me­dzi nami za­čí­nalo byť až ne­bez­pečne pekné.  Žiaľ, ne­trvalo to dlho.

zdroj: unsp­lash.com

Tvoja práca ťa po­hl­tila na­toľko, že ti na mňa ne­os­tal ab­so­lútne žia­den čas.  Zo­znam pri­orít si ne­mal dlhý a ja som sa naň skrátka ne­dos­tala. Vi­del si pred se­bou len svoj sen a ja som sa po­maly strá­cala nie­kde v úzadí. Uve­do­mu­jem si, že ne­mám vô­bec právo na to, aby som ti niečo vy­čí­tala. Veď som to už predsa spo­mí­nala, tvoja mo­ti­vá­cia bola tým, čo sa mi na tebe za­pá­čilo. Ur­čite som ne­za­mýš­ľala brá­niť ti v tvo­jich cie­ľoch.

Ni­kdy som nech­cela od teba veľa. Ne­pot­re­bu­jem byť  na tebe zá­vislá, mám svoj vlastný ži­vot.

sleduj_youtube_kanal_odzadu_sk
zdroj: unsp­lash.com

Chcela som byť len nie­kým, kto bude pri tebe stáť, keď bu­deš bez síl.

Chcela som byť nie­kým, kto s te­bou bude pre­ží­vať tvoje úspe­chy.

Chcela som byť tou oso­bou, kto­rej ve­nu­ješ hoci len je­dinú ho­dinu týž­denne. Nie­kto, na koho len tak ľahko ne­za­bud­neš.

Pa­mä­táš si, čo nás zblí­žilo?  To, že pí­šem. Oslo­vil ťa je­den z mo­jich člán­kov. A po­zri, kde sme dnes. Dnes pí­šem tieto riadky o tebe. Strá­cam sa vo vlast­ných po­ci­toch a už ne­tu­ším, čo k tebe vlastne cí­tim. Možno je práve toto náš za­čia­tok, alebo náš ko­niec, ne­viem. Viem len to, že nech­cem, aby si bol ako on. Len ďalší, čo mi ub­lí­žil.

Komentáre