A práve tým nie­kým, som si bola ja. Ne­mohla som ča­kať na an­jela stráž­neho. Ne­mohla som skú­šať ana­ly­zo­vať, či je nie­kto z môjho oko­lia na­toľko silný, aby ma z teba vy­lie­čil. Za­čala som sa lie­čiť sama. Bol to zdĺhavý pro­ces, kto­rému som veľa obe­to­vala – a nie vždy bolo jasné, či tá cesta vô­bec nie­kam ve­die, či mi raz bude lep­šie. No na­ko­niec bolo.

unsp­lash.com

Ľud­ský kon­takt ma ubí­jal. Vi­dieť šťas­tie iných a ne­chá­pať to stra­tené svoje alebo na­opak, vi­dieť iných ne­šťas­tie a byť ešte viac na­hne­vaný sto­tož­ňo­va­ním sa s nimi. Čí­tala som. Čí­tala som sama a veľa. Čí­tala som o po­é­toch, ktorý pí­sali o láske ako o nie­čom, čo som v ži­vote ne­za­žila. O ľu­ďoch, ktorí boli pre svoju po­lo­vičku schopní obe­to­vať všetko, lebo opak bol pre nich ne­šťas­tím, kým tebe prišlo veľ­ko­rysé da­ro­vať mi už len tvoj čas.

Čí­tala som o osu­doch lá­sok, ktoré skon­čili tra­gicky, no za ne­patrnú chvíľku za­žili viac ako my dvaja. Náš ste­re­otyp, ktorý bás­nici ni­kdy v láske ne­za­žili. Som tak na­satá tvo­jimi ne­pred­sta­vami o láske, že sama ne­chá­pem, ako do­ká­zal Pe­ter mi­lo­vať Lu­ciu, keď ho spo­čiatku nech­cela ví­dať? A ako mô­žeme byť my pres­ným opa­kom? Či platí ne­pí­sané pra­vidlo, že čím me­nej sa žena po­núka, tým viac sa o ňu muž snaží? Po­nú­kala som sa vo všet­kom. Vo vy­zna­niach, v spre­vá­dzaní, v po­má­haní, v ľú­bení. Po­nú­kala som sa, až som sa mu­sela za­čať po­nú­kať byť pre teba lep­šia, aby si ma ne­opus­til. A aj tak sa tak stalo. No ja som čí­tala. A kaž­dou ďal­šou pre­čí­ta­nou ka­pi­to­lou, či v tra­gé­dii, či v ro­máne, či v de­tek­tívke, či v roz­právke, som sa cí­tila sil­nej­šia a sil­nej­šia.

unsp­lash.com

Emó­cie mi knihy dá­vali a brali, bú­rili a upo­ko­jo­vali, no môj rozum mi dá­val kaž­dou kni­hou viac na­javo, že si za to ne­stál. A že moja pod­stata zo­mrela v pris­pô­so­bo­vaní sa tvo­jej. Pre­tože ja som svoja kniž­nica, z kto­rej čer­pám po­city, ná­lady, zvraty a konce. Moje srdce roz­ho­duje o šťast­ných kon­coch. A práve o jed­nom roz­hodlo.

Komentáre