Lu­cia Slá­deč­ková alias Lu­cid je naša naj­zná­mej­šia ma­keup ar­tis­tka, ktorá mi­luje ex­tra­va­gantné lí­če­nie, na ins­ta­grame má vyše 170 ti­síc fa­nú­ši­kov a svo­jou ener­giou nás do­stáva! Sme veľmi poc­tené, že dnešná naša #Slo­ven­kadna je kus in­špi­ra­tív­nej žen­skej, ktorá na sebe tvrdo maká, ne­sťa­žuje sa a vy­chut­náva si každý je­deň deň s po­ko­rou, ale aj s dob­rou ná­la­dou, ktorá je sku­točne ná­kaz­livá. Dámy, Lu­cid Slá­deč­ková!

 

Ahoj Lu­cid. Áno, každá ťa po­známe ako vý­bornú ma­keup ar­tis­tku, mi­lu­júcu ma­mičku ma­lej Lý­die, av­šak skús sa opí­sať ty. Ako sa vní­maš? Kto je Lu­cia Slá­deč­ková?

Vní­mam sa ako žena, ktorá si pre­šla rôz­nymi ži­vot­nými si­tu­áciami a ne­boli vô­bec ľahké. Ľu­dia vi­dia prí­tom­nosť a ne­ve­dia, čo je za mo­jou hú­žev­na­tos­ťou. Každý máme svoj prí­beh a ja som veľmi em­pa­tický člo­vek, ktorý je rád ná­po­mocný. Mi­lu­jem smiech a po­máha mi pre­bí­jať sa, po­máha mi v práci, doma, ráno vstať a ísť ďa­lej. Som veľký re­a­lista a čí­tam vždy me­dzi riad­kami.

Ne­mám rada me­dzi­ľud­ské hry lebo mám svoj ná­zor. Aj za to som vďačná. Som skú­sená, ale vždy ma nie­kto prek­vapí. Mi­lu­jem úp­rim­nosť a ľudí, ktorí ne­zá­vi­dia a te­šia sa z mo­jich úspe­chov. Som ne­sku­točne hanb­livá a ke­dysi som sa tak han­bila, že pri chô­dzi som ne­ve­dela ako mám klásť ruky. Vy­pra­co­vala som sa a ruky idú úplne pri­ro­dzene. (smiech)

Ne­dá­vam ľu­ďom druhú šancu. A te­raz som matka, cí­tim sa už ako dvoj­ná­sobná, keďže mám mi­lo­va­ného sy­novca a mi­lo­vanú dcéru. Mi­lu­jem svoju ro­dinu a uro­bím čo­koľ­vek, aby som im bola vždy ná­po­mocná.

Aké je tvoje ži­votné motto, alebo fi­lo­zo­fia, podľa kto­rej ži­ješ?

Všetko je tak ako má byť a deje sa to pre niečo. Kaž­dému sa všetko vráti.


Čo ťa štve na dneš­nom svete? Je niečo, čomu by si chcela po­môcť a tak vy­užiť svoju slávu pre dobrú vec?

Úžasná otázka! Ne­mám takú silu, aby som mohla ho­vo­riť ot­vo­rene o všet­kom, ale ľu­dia ve­ria fakt ho­ci­čomu a mňa to mrzí. Ne­poz­najú po­za­die a tým si žijú svoj zvláštny svet. Často si ho­vo­rím, či to fakt ľu­dia ne­vi­dia? To na­ozaj tomu ve­ria? Môj do­sah na ľudí vy­uží­vam na to, aby som uká­zala re­álny ži­vot, nie stále hrané si­tu­ácie na vlogu, blogu a tam, kde všetci pri­pra­vene re­a­gujú. Ne­otu­pu­jem ďa­lej ľudí s tým, s čím ne­sú­hla­sím. Za­pá­jam sa do po­moci, v kto­rej vi­dím vý­znam. Nie­komu po­máha už len to, že ne­ut­rálne po­ra­dím. Udr­žia­vam ko­mu­ni­ká­ciu s ľuďmi na ins­ta­grame a často si s nimi pí­šem do dru­hej ho­diny ráno. Ale ne­sú­dim a ne­sna­žím sa ve­rejne zha­dzo­vať. Toto ma na­prí­klad štve. Ale ja s tým nič ne­na­ro­bím, aj keď si pra­jem sve­tový mier.

Čo podľa teba chýba dneš­ným diev­ča­tám, že­nám?

Se­bak­ri­tika. Ne­jak sa vy­tra­tila. Ženy svo­jou eman­ci­pá­ciou do­siahli, že veľa mla­dých mu­žov sa po­sta­vilo do role ženy. Ženy tr­pia a nie sú šťastné. Žijú vo vzťa­hoch, kde ne­vi­dia vý­znam, len majú strach zo sa­moty.

Čo po­va­žu­ješ ty za úspech a aké sú tvoje plány do bu­dúcna?

Veľa žien po­zna­me­nalo, že som ot­vo­rila dvere vi­zá­žis­tom v me­diál­nom svete. Možno aj áno re­lá­ciou, ktorú na­ozaj ro­bím s lás­kou, ale za­tvo­rilo mi to brány do ďal­ších pro­jek­tov, keďže ma ne­vní­majú ako fre­e­lan­cera, ale tvá­rou pro­jektu. Úspech vní­mam pra­covný, ale aj sú­kromný. Som 6 ro­kov na trhu a práca ma baví, to je úspech. Ale viete čo ma ne­sku­točne teší? Že ma ľu­dia vní­majú. Keď sa po­vie Lu­cid, ve­dia, že je to vi­zá­žis­tka a pri­ra­dia moju tvár.

Mňa to ne­sku­točne teší  a ďa­ku­jem, že som si denno den­ným od­hod­la­ním a tvrdou prá­cou, se­ba­zap­re­ním vy­tvo­rila cel­kom silnú zá­kladňu ľudí, za čo ďa­ku­jem sebe, ale aj Vám. Plány do bu­dúcna boli veľké a rôzne. Na chvíľu som pra­covne na­sa­dená, ale dá­vam si malú pauzu, pre­tože mi­lu­jem svoju dcéru a roz­hod­nem sa, keď bude na to správny čas.

Kto je tvoj ob­ľú­bený fik­tívny hr­dina?

Toto je veľmi milá otázka. Ale ja mám re­ál­nych ľudí ako mo­jich hr­di­nov, kto­rých ob­di­vu­jem, nie sú to zá­ko­nite pria­te­lia, ale ľu­dia, v kto­rých ve­rím a mala som mož­nosť ich vní­mať dl­hší čas.

Čo si na sebe naj­viac vá­žiš a čo si vá­žiš na iných ľu­ďoch?

Vá­žim si po­cho­pe­nie, som chá­pavá. Mám rada prav­do­vrav­nosť, fé­ro­vosť a vy­ža­du­jem to aj od ľudí.

V rámci nášho heš­tegu #Slo­ven­kadna pod­po­ru­jeme mladé diev­čatá a ženy, aby si viac ve­rili, aby po­cho­pili, že sú vý­ni­močné a krásne. Ako sa vi­díš ty, čo sa týka krásy? Máš s tým prob­lém, alebo sa cí­tiš do­sta­točne se­ba­ve­dome?

Pô­so­bím se­ba­ve­domo a ne­prí­stupne od ne­pa­mäti. Ke­dysi ma to mr­zelo, keď mi to po­ve­dali, te­raz to mám ako svoju ob­ranu. Nie som veľmi se­ba­ve­domá, priam na­opak, vždy si mu­sím po­tvr­diť, či je to fajn. Ne­vní­mam sa ako krásna žena. Som at­rak­tívna, ale skôr mám silné vy­ža­ro­va­nie. Bola som veľmi ka­ma­rát­ska, dá­vam si väčší po­zor na moje žo­viálne sprá­va­nie.

Ale rada pod­po­rím ženy a diev­čatá. Okolo mňa ich mám na­ozaj veľa a rada s nimi ko­mu­ni­ku­jem, po­z­dvih­nem, čo je na nich krásne a často vi­dím, ako sa te­šia. Mám 99% úžasnú kli­en­telu, som za moje kli­entky vďačná. Te­ším sa na nich. My sa roz­prá­vame vždy o nás, nie o nie­kom – tak sa spoz­ná­vame a do­zve­dáme sa množ­stvo si­tu­ácii , na kto­rých sa vieme niečo aj na­učiť.

Ak by si mala spo­me­núť jednu vlast­nosť, ktorá ťa vy­sti­huje, aká by to bola?

Som em­pa­tická.

Akého ži­jú­ceho člo­veka naj­viac ob­di­vu­ješ?

Mo­jich ro­di­čov. Te­raz chá­pem, ako veľmi tr­peli, keď sme ne­pos­lú­chali alebo cho­dili von. Po­cho­pila som veľmi veľa vecí, keď som sa stala mat­kou.

Čo je pre teba naj­cen­nej­šia vec, akú vlast­níš? Mys­lím z ma­te­riál­nych vecí.

Mám veľký ci­tový vzťah k svo­jim ve­ciam a dá­vam si na všetko veľký po­zor, za­ro­bila som si na ne sama. Ale nie sú pre mňa tak dô­le­žité ako city. Mám te­raz však milú no­vinku, ktorú si stále ob­ze­rám a to je môj nový do­mov.

Pre­zraď nám naj­lep­šiu radu, akú si do­stala.

Ni­kdy sa ne­vzdá­vaj. Ma­mina mi vždy ho­vo­rila a učila ma: do­praj, bude ti do­priate. Ne­zá­viď! Buď sama se­bou. Spo­lie­haj sa len sama na seba.

Na dneš­ného člo­veka sú ob­rov­ské ná­roky. Dnes člo­vek musí byť úspešný, ne­us­tále vy­smiaty, vi­zu­álne prí­ťaž­livý, bo­hatý a spo­kojný. Nie všetko sa dá zvlá­dať, sa­moz­rejme. Ako to vní­maš ty? Cí­tiš ob­čas ob­rov­ský tlak zo strany ve­rej­nosti, alebo to ne­rie­šiš?

Mám rada štý­lo­vých ľudí, pá­čia sa mi ľu­dia, keď sa ve­dia o seba pekne sta­rať, ale nie pre­hnane na ka­ri­ka­túru. Ľu­dia ma majú radi, keď roz­dá­vam ener­giu, kto­rej mám na­ozaj veľa. Áno, kla­diem dô­raz na môj zo­vňaj­šok, ale len do miery, aby ma to ne­ob­ťa­žo­valo. Pre mňa nie je den­nou pri­ori­tou do­ko­na­losť a ne­rada tr­pím kvôli kráse. Ja však mu­sím uznať, že som šťastná.

Moja ro­dina je zdravá, ja som zdravá. Denne ďa­ku­jem za náš ži­vot a zdra­vie. Vždy sa po­ďa­ku­jem za si­tu­ácie a mož­nosti. Nie­komu to príde ako klišé, ale v ko­neč­nom dô­sledku, nič mi ne­chýba. Som vy­rov­naná a preto sa viem te­šiť. Aj keď nie som najk­raj­šia, ne­mám všetko čo by som chcela, ne­mám bo­hat­stvo, ale mám všetko a mám to vďaka sebe.

Od­po­vedz na otázku: „Som na­ozaj člo­ve­kom, kto­rým chcem byť?“

Čestne pre­hla­su­jem, som člo­ve­kom, kto­rým chcem byť! A viete prečo? Ne­bo­jím sa byť sama se­bou a ho­vo­rím, čo si mys­lím. Ne­sku­točne ma to vie od­bre­me­niť.

Komentáre