Kedy sa to stalo, že sa nám to takto po­sralo?
Kde je to navždy, kde je ten šťastný pár?
Kde je to, čo zá­vi­del každý?
Kde je tých boz­kov pár?

Mo­jim pe­rám chý­bajú tie tvoje,
tie tvoje stra­tili zá­u­jem.
Kedy nám uniklo šťas­tie?
Keď som mala po­cit, že už len ras­tie ?

Prečo tu ne­spíš, prečo si tam?
Prečo si na toľko veci ne­pa­mä­tám?
Prečo sme roz­bili spo­ločný chrám?
Po­vedz, kam každý z nás uniká ?

A z tej fotky os­tal rám…
tá fotka unikla preč,
stra­tili sme spo­ločnú reč,
aj ten spo­ločný smer.

pe­xels.com

Os­tal som sám, sám na mori ka­pi­tán,
no ne­viem kam, tá moja loď uniká,
lebo stra­tila smer, aj zmy­sel nie­kam ísť.

sleduj_youtube_kanal_odzadu_sk

A tak sa strá­cam v mori tých mo­jich slov,
keď pre­chá­dzam tmou,
tmou mo­jej duše, po­kiaľ pí­šem spo­veď tej duše…
a tak sa tra­tím me­dzi riad­kami,
ako sa strá­cam v sebe sa­mej,
od­pusť,že som ťa za­tiahla do mo­jej hlavy ne­ví­da­nej, po­mo­ta­nej…

Ne­dr­žím ťa viac, no mám strach ťa pus­tiť z ob­zoru, mimo môjho do­zoru.
Po­ve­dala som ti­síce slov, ktoré ľu­tu­jem,
ale aj mi­li­on­krát, že ťa mi­lu­jem.

Vždy za­pa­mä­táš si to zlé,
už ne­viem čo viac ro­biť,
tak to skú­šam bás­ňou na­pra­viť.
Nie som však bás­nik ani poet,
len sa sna­žím za­chrá­niť náš vzťah, ako tie zvie­ratá Noe.

Komentáre