U mno­hých ľudí je dep­re­sia ukrytá a vô­bec sa ne­pre­ja­vuje tak, ako by ste pred­po­kla­dali. Mnohé prí­znaky sú preto pre­hlia­dané a títo ľu­dia sú od­ká­zaní tr­pieť v ti­chosti.

V po­sled­ných ro­koch sa darí zvý­šiť in­for­mo­va­nosť spo­loč­nosti a jej ot­vo­re­nosť k dis­ku­sii ohľa­dom dep­re­sie. Na­priek tomu je ešte stále roz­ší­rená ur­čitá fixná idea dep­re­sie, vďaka kto­rej pre­hlia­dame mnohé jej prí­znaky. Dep­re­sia vô­bec ne­musí byť vi­di­teľná a člo­vek s dep­re­siou sa vô­bec ne­musí ja­viť ako „jed­no­du­cho smutný“. Kvôli ne­správ­nemu chá­pa­niu máme často prob­lémy spo­zo­ro­vať toto du­ševné ocho­re­nie, ktoré môže mať rôzne pre­javy. Na­priek veľ­kému po­sunu v po­sled­ných ro­koch však stigma stále pre­tr­váva a keďže nie je jed­no­du­ché po­ve­dať to na­hlas a za­ťa­žo­vať tým os­tat­ných, mnohí ľu­dia sa roz­hodnú svoju dep­re­siu rad­šej skrý­vať. Preto je vhodné na­učiť sa a chá­pať, aké podľa vše­obec­ných pred­po­kla­dov ne­prav­de­po­dobné pre­javy môže mať dep­re­sia, keď ju ľu­dia ukrý­vajú pred os­tat­nými, či často aj sami pred se­bou.

eli­te­daily.com

Vô­bec ne­mu­sia vy­ze­rať, že by mali dep­re­siu

Ve­rej­nosť žije v pred­po­klade, že člo­vek, ktorý bo­juje s dep­re­siou, musí mať ur­čité presné znaky. Dep­re­sia je zo­bra­zo­vaná ako stav, kedy daná osoba nie je schopná pekne sa upra­viť či ob­liecť, smiať sa, či nie­kedy vô­bec vy­liezť z domu. Treba si uve­do­miť, že ok­rem toho, že sa­motná dep­re­sia má via­cero va­riant s ce­lým spek­trom zá­važ­nosti prí­zna­kov, ta­kisto aj každý člo­vek je iný a môže mať iné symp­tómy, na ktoré bude prav­daže aj inak re­a­go­vať.

Mnoho ľudí však dep­re­siu za­krýva. Predsa len, nie je to téma, o kto­rej by ste sa radi roz­prá­vali s člo­ve­kom, kto­rého sotva po­znáte. Je jed­no­duch­šie, keď ne­no­síte na čele veľký ná­pis, ktorý vás ná­lep­kuje. Nie­ktorí ľu­dia dep­re­siu za­krý­vajú, pre­tože sa boja, že by to za­rmú­tilo ich blíz­kych, vy­tvo­rilo to prob­lémy, alebo to chápu ako pre­jav sla­bosti a han­bia sa.

Mnohí si tiež vy­be­rajú ako formu vo­la­nia o po­moc a ako pros­trie­dok vy­púš­ťa­nia svo­jej skry­tej dep­re­sie práve vtipy, úsmev a sar­kaz­mus, aby sa vy­hli bo­lesti z pria­meho rie­še­nia prob­lému. Ná­sledne to často pô­sobí práve opačne, keďže vy­ze­rajú, ako keby si zo svo­jich prob­lé­mov vô­bec ne­ro­bili ťažkú hlavu. Tak ich sprá­va­nie ne­ko­reš­pon­duje s pred­po­kla­da­nými pre­javmi a oku bež­ného člo­veka ne­prez­rá­dza nič o ich vnú­tor­nom pre­ží­vaní.

pe­xels.com

Sú večne una­vení

Únava môže byť spô­so­bená zlými ná­vykmi, či rôz­nymi ocho­re­niami. Ne­pres­tá­va­júci po­cit únavy a frus­trá­cie, na­stu­pu­júci prak­ticky ih­neď po zo­bu­dení sa, bez zjav­ných prí­zna­kov iného ocho­re­nia, môže byť tak­tiež prí­zna­kom skry­tej dep­re­sie.

Tento va­rovný prí­znak priamo ovplyv­ňuje pra­covný vý­kon, ta­kisto aj osobné vzťahy a často do­káže člo­veka ob­me­dziť vo vy­ko­ná­vaní ur­či­tých ak­ti­vít a ná­sledne pri­ná­šať chybné pred­po­klady, že to je kvôli le­ni­vosti, či ne­schop­nosti.

Ľahko sa po­dráž­dia

pi­xa­bay.com

Dep­re­siu si spá­jame skôr so smut­ným a apa­tic­kým pre­ja­vom bez ži­vota. Preto zvykne byť ne­tr­pez­livé , či ag­re­sívne sprá­va­nie často pre­hlia­dané, alebo pri­pi­so­vané iným mož­ným prí­či­nám. Dô­vod, prečo sa ľu­dia s dep­re­siou takto sprá­vajú je, že im ne­zos­táva do­sta­točná ka­pa­cita sprá­vať sa inak. Dep­re­sia ich „vy­ci­ciava“ zo ži­vot­nej sily a ne­ne­cháva miesto na chá­pavé, či tr­pez­livé zmýš­ľa­nie. Jed­no­du­cho ne­majú do­sta­tok sily zvlá­dať si­tu­áciu inak a o to ťaž­šie nesú, keď je im toto sprá­va­nie vy­čí­tané.

Môžu mať prob­lémy re­a­go­vať na pre­javy nák­lon­nosti, sym­pa­tie či zne­po­ko­je­nia ohľa­dom ich stavu

pe­xels.com

Mnohé z týchto bo­dov vy­chá­dzajú z naj­väč­šieho mýtu o dep­re­sii, a to toho, že dep­re­sia je jed­no­du­cho po­cit smútku. Sku­toč­nosť je však taká, že pri dep­re­sii väč­ši­nou ne­cí­tite ab­so­lútne nič. Cí­tite sa práz­dno, pop­rí­pade zmä­tene. Keď už člo­vek s dep­re­siou cíti ne­jaké po­city, väč­ši­nou sú veľmi ne­ga­tívne a tie po­zi­tívne sú vý­razne slab­šie alebo krat­šie trva­júce.

Prav­daže aj toto zá­leží od zá­važ­nosti a sa­mot­ného pre­ží­va­nia kon­krét­nej osoby. Veľa ľudí však po­pi­suje dep­re­siu ako „zne­cit­li­ve­nie“, pop­rí­pade svoje emó­cie po­pi­sujú ako formu smútku, či po­dráž­de­nosti. Toto vý­razne ovplyv­ňuje ich schop­nosť pri­jí­mať po­zi­tívne slová. Ok­rem toho, že ich idea o sebe je úplne od­lišná a prav­de­po­dobne by vám aj tak ne­uve­rili, kvôli ci­to­vému vy­pra­hnu­tiu je pre nich veľmi ťažké na ta­kéto pod­nety vô­bec správne re­a­go­vať, aj keď by veľmi chceli.

Ne­pre­ja­vujú zá­u­jem o ak­ti­vity, ktoré si zvykli uží­vať

pe­xels.com

Toto je veľmi známy symp­tóm dep­re­sie. Ne­treba naň za­bú­dať, keďže je to je­den z tých naj­ľah­šie po­zo­ro­va­teľ­ných. Dô­vo­dom, pre ktorý sa deje je to, že dep­re­sia člo­veka oberá o silu fy­zickú aj psy­chickú. Často sú prí­liš una­vení a zni­čení na to, aby ja­vili zá­u­jem, no čo je ešte hor­šie, je psy­chická stránka tohto symp­tómu. Keďže dep­re­sia vý­raze zni­žuje schop­nosť cí­tiť, že člo­veka niečo na­pĺňa, pre­došlé ak­ti­vity strá­cajú svoj zmy­sel a pre­stá­vajú byť at­rak­tívne.

Môžu si vy­tvo­riť ne­zdravé stra­vo­va­cie ná­vyky

pi­xa­bay.com

Či už ide o to, že je­dia málo, či ne­je­dia vô­bec, alebo sa pre­je­dajú, pri dep­re­sii sú bežné obi­dva tieto ex­trémy. Člo­vek s dep­re­siou sa snaží nájsť cestu von, alebo as­poň chvíľ­kové uvoľ­ne­nie. Po­kiaľ sa jedlo stane je­di­ným pros­tried­kom ra­dosti pre člo­veka s dep­re­siou, veľmi ľahko upadne do pre­je­da­nia sa.

Na­opak, aj sa­motná kon­zu­má­cia jedla sa môže pre člo­veka s dep­re­siou stať ne­zmy­sel­nou ak­ti­vi­tou. Nie­ktorí ľu­dia s dep­re­siou je­dia málo, pre­tože cí­tia, že nad je­de­ním majú kon­trolu, za­tiaľčo nad svo­jou dep­re­siou nie. Tým, ktorí ne­majú dep­re­siu diag­nos­ti­ko­vanú alebo si ju ani ne­uve­do­mujú, to spo­loč­nosť sťa­žuje o to viac, že ne­po­kla­dajú ich stra­vo­va­cie ná­vyky za symp­tóm dep­re­sie.

Možno budú vašu po­moc po­tre­bo­vať viac ako pred­tým

pi­xa­bay.com

Dep­re­sívny člo­vek je jed­no­du­cho ob­ratý o schop­nosť fun­go­vať tak, ako du­ševne zdraví ľu­dia. Strá­cajú schop­nosť ro­biť toľko veľa a tak často. Nie je to však ich roz­hod­nu­tie, alebo le­ni­vosť, aj keď sami majú ten­den­ciu to pri­pi­so­vať rad­šej tomu, ako du­šev­nej cho­robe. Keďže si s tým ne­ve­dia dať rady, ak budú ľu­dia okolo nich pred­po­kla­dať, že ta­kéto sprá­va­nie je ich roz­hod­nu­tím, ub­líži im to ešte viac.

Môžu mať  lep­šie a hor­šie dni

pi­xa­bay.com

Nie­kedy sa budú cí­tiť lep­šie, to však vô­bec ne­zna­mená, že sú vy­lie­čení. Hlavne u ne­diag­nos­ti­ko­va­ných pa­cien­tov môžu nie­kedy tieto pre­javy vy­ze­rať skôr ako ná­la­do­vosť a nie ako dep­re­sia. Tento pre­jav tak­tiež zá­leží na type dep­re­sie a type osoby, ktorá s ňou bo­juje. Na­priek tomu, dep­re­sia je dl­ho­dobý stav a ne­mô­žeme pred­po­kla­dať, že kvôli tomu, že mali zo­pár dob­rých dní, sú už vy­lie­čení.

Komentáre