Spo­maľ… Vy­chut­naj si silu da­ného oka­mihu, kedy úplne vy­pneš, spo­ma­líš myš­lienky zo 100 na 5km/h, pre­tože iba vtedy po­cí­tiš, ako na teba do­ľahnú na­sle­du­júce vety. Pri­ná­šam ti 13 kro­kov k tomu, aby sa stal tvoj ži­vot kraj­ším mies­tom na tejto pla­néte. Aby sa z neho od­strá­nila ne­ná­visť, ne­vľúd­nosť, ner­vo­zita a hlavne ne­po­koj v duši, ktorý nám často bráni vi­dieť v ži­vote to sku­točné bo­hat­stvo, to, na čom sku­točne zá­leží.

1. Vstaň, usmej sa a zhl­boka sa na­dýchni

Sprav to každý deň. Každý deň bez ohľadu na to, aký bol ten pred­chá­dza­júci. Bez stra­chu z toho, čo ti po­núkne ďalší. Usmej sa, pre­tože ži­ješ, dý­chaš. Usmej sa, pre­tože ani ne­vieš, koho mô­žeš svo­jím úsme­vom po­te­šiť. Nájdi si vec, as­poň jednu vec, na ktorú sa bu­deš v daný deň te­šiť. Či to bude to, ako vy­le­zieš z po­stele a bo­sými no­hami sa dot­kneš mäk­kuč­kého ko­berca, alebo pred­stava, ako si na zá­ver dňa do nej znova ľah­neš. A hlavne si hla­vou prejdi prie­beh svojho dňa a pred­stav si, aký bude úžasný, plný ne­za­bud­nu­teľ­ných mo­men­tov a ver, že tomu tak na­ozaj bude.

zdroj: pe­xels.com foto: pe­xels.com

2. Me­di­tuj

Me­di­tá­cia už dávno nie je ve­cou čisto bud­his­tic­kých mní­chov. Nie, je to ne­opí­sa­teľná sila, kedy sa všetko okolo teba spo­malí, až na­ko­niec za­stane. Si tu iba ty, v nád­her­nom ti­chu, bez zby­toč­ných myš­lie­nok a ty v tej chvíli vieš, že me­di­tá­cia nie je niečo, čo mu­síš nájsť, pre­tože práve ona je tá, ktorá si ťa nájde.

sleduj_youtube_kanal_odzadu_sk

3. Pusti si hudbu a tan­cuj tak, akoby ťa ni­kto ne­vi­del

Hudba. Do­káže v nás vy­vo­lať ne­po­cho­pi­teľné po­city. Svo­jou me­ló­diou, in­ten­zi­tou… Je len na tebe, ktorý typ hudby si vy­be­rieš. Od­po­rú­čam takú, pri kto­rej sa od­via­žeš, na všetko za­bud­neš a svet sa ti bude zdať ako jed­no­du­chá skla­dačka za­pa­da­júca do tvojho ži­vota.

4. Prejdi sa, choď si za­be­hať

Za­budni na mest­ské cesty plné hluku, špiny a pra­chu. Vy­behni do lesa, me­dzi ze­leň. Dý­chaj. Cí­tiš to? Ten čerstvý vzduch. To spo­je­nie. To ti­cho. Ten ži­vot. Prí­roda ti toho toľko po­núka a nič si na­s­päť ne­žiada. A uvi­díš, v hlave sa ti všetko zrazu vy­jasní a zís­kaš nový po­hľad na veci.

foto: pe­xels.com

5. Čí­taj mo­ti­vačné knihy, články ako sú tieto a in­špi­ruj sa

Čo k tomu do­dať, člo­vek sa učí celý ži­vot. Veci si za­čne uve­do­mo­vať, až keď mu pre­chá­dzajú hla­vou den­no­denne. Za­čne uva­žo­vať, za­čne si v hlave spá­jať nové po­znatky a za­čne chá­pať. Bez mo­ti­vá­cie člo­vek v ži­vote ďa­leko ne­zájde, ak vô­bec. Po­tre­bu­jeme im­pulz a ak nám tento im­pulz nie je do­dá­vaný pra­vi­delne, po­stupne mizne mo­ti­vá­cia a všetko, na čom sme si na za­čiatku tak za­kla­dali.

6. Za­cvič si

En­dor­fíny = hor­móny šťas­tia. S is­to­tou ti viem po­ve­dať, že ve­dia vy­vo­lať stav vr­chol­nej ra­dosti a šťas­tia. Vzni­kajú v oka­mihu, keď sa bo­lesť či vy­čer­pa­nie strie­dajú s eufó­riou. Tak na čo ešte ča­káš?

foto: pe­xels.com

7. Stretni sa s pria­teľmi

So­cia­li­zá­cia. Pre nás ľudí ne­od­de­li­teľná sú­časť ži­vota. Nie­ktorí ľu­dia majú v sebe taký skrytý ta­lent, spra­viť ľu­ďom vo svo­jom okolí deň oveľa kraj­ším, ikeď oni sami sa tak dobre ne­mu­sia cí­tiť. Preto ob­jí­maj, roz­prá­vaj, ale hlavne po­čú­vaj. Nie­kedy je to to je­diné, čo člo­vek po­tre­buje. Vy­roz­prá­vať sa. Pri­jať úsmev. Ob­jať. A hlavne ne­za­budni, keď nie­koho ob­jí­maš, vždy buď ten druhý, ktorý z ob­ja­tia od­íde. Ni­kdy ne­vieš, aké dlhé ob­ja­tie ľu­dia po­tre­bujú.

8. Po­spi si

Áno, toto ťa asi po­teší. Spá­nok má bla­ho­dárne účinky na náš or­ga­niz­mus. Av­šak, všetko s mie­rou a ani so spán­kom to ne­treba pre­hnať, pre­tože s veľ­kou šan­cou sa u teba ob­ja­via účinky práve opač­ného typu, ako je smú­tok a vy­čer­pa­nosť.

9. Pusti si film

Smutné a dep­ri­mu­júce žánre za­tiaľ vy­ne­cháme. Pusti si ko­mé­diu a ne­boj sa za­smiať sa. Uvoľni sa a prí­deš na to, že ži­vot nie je až taký zlý, ako sa ti nie­kedy môže zdať.

foto: pe­xels.com

10. Od­meň sa

Ne­buď na seba až tak prí­sna. Síce sa ti možno bude zdať táto fráza ako otre­paná a po­ču­ješ ju snáď už na kaž­dom rohu, ale… ži­vot je krátky. Ži­vot je prí­liš krátky na odo­pie­ra­nie si vecí. Ne­ži­ješ preto, aby si bola ne­us­tále za­sek­nutá v kruhu vý­či­tiek. Od­meň sa, do­praj si a vy­chut­ná­vaj si ži­vot pl­nými dúš­kami.

11. Po­má­haj

Mož­ností je mnoho. Či už po­mô­žeš mame s riadmi, no­vému ko­le­govi v práci, alebo sa sta­neš dob­ro­voľ­ní­kom a za­čneš po­má­hať ľu­ďom, či zvie­ra­tám. Ten dobrý po­cit, že si po­mohla inej ži­vej by­tosti, ťa tak za­hreje pri srdci, že sa tvoj deň ih­neď stane dô­vo­dom pre úsmev.

12. Buď vďačná

Za sto­ličku, na kto­rej se­díš, za vodu, ktorú mô­žeš piť, za ro­dinu, za do­mov, za stre­chu nad hla­vou, za po­steľ, v kto­rej si sa tak dobre vy­spala, za mo­bilné te­le­fóny umož­ňu­júce spo­jiť sa s člo­ve­kom aj na dru­hej strane pla­néty, za jedlo, za pero, kto­rým mô­žeš pí­sať, za pa­pier, na ktorý mô­žeš pí­sať. Chá­peš to? Na svete je mi­liarda vecí, za ktoré mô­žeš byť vďačná. Za seba, za kys­lík, ktorý dý­chaš, za svoj ži­vot…

V tomto mo­mente sprav jednu vec. Vy­me­nuj veci, ktoré ťa ro­bia šťast­nou, veci, za ktoré si úp­rimne vďačná. A pre­cíť ich. Sú to presne tie veci, ktoré sa ti v hlave pri­po­menú po­čas ná­roč­ného dňa. Veci, bez kto­rých by bol tvoj ži­vot iba prázd­nou schrán­kou vi­sia­cou z útesu. A te­raz si pred­stav, že by si ich v zlomku se­kundy stra­tila. Všetko to, na čom ti zá­leží, by bolo jed­no­du­cho preč. V tom spo­číva sila vďač­nosti.

foto: pe­xels.com

13. Mi­luj

Pre­tože sme do­stali do ži­vota tak vzácnu a ne­na­hra­di­teľnú vlast­nosť, akou je láska. Láska k člo­veku, k zvie­ra­tám, k ži­votu. Na konci svojho ži­vota ne­bu­deš chcieť spo­mí­nať na ľudí, kto­rých si ne­ná­vi­dela. Bu­deš spo­mí­nať na tých, kto­rých si mi­lo­vala a oni mi­lo­vali teba. Tak sprav všetko pre to, nech ťa táto spo­mienka spraví šťast­ným člo­ve­kom a vy­čarí ti na tvári presne ten po­hľad, ktorý ho­vorí, že si všetko vo svo­jom ži­vote spra­vila správne. A práve preto, lebo si mi­lo­vala.

Sama vieš, čo ťa do­káže po­čas dňa upo­ko­jiť. Či je to mo­ment, keď len tak se­díš pri okne, s kni­hou v jed­nej ruke a s ča­jom v tej dru­hej, s le­van­du­ľo­vou vô­ňou ší­ria­cou sa po izbe, alebo vo­ňavý kú­peľ s po­hy­bu­jú­cimi sa tieňmi svie­čok po kach­lič­kách, alebo po­hľad mi­lo­va­nej osoby na konci ná­roč­ného dňa…

V kaž­dom prí­pade sa roz­ho­duj podľa seba, ži ži­vot podľa vlast­ných pred­stáv, buď od­vážna a lás­kavá, buď všet­kým, kým by si chcela byť a taká, akou si vždy chcela byť, pre­tože… „Na konci to nie sú roky v tvo­jom ži­vote, čo sa po­číta. Je to ži­vot v tvo­jich ro­koch.“ – Ab­ra­ham Lin­coln

Komentáre