V mojom nedávnom článku o veciach, ktoré do šťastného vzťahu nepatria, som spomenula aj bod zákazy, príkazy a rozkazy. V tom dnešnom by som rada túto tému rozvinula, nakoľko som zistila, že v mnohých vzťahoch sa podobné veci berú ako normálna vec. Ľudia aj napriek tomu, že kvôli tomu žijú v strese a hádkach, radšej budú ticho akoby mali bojovať za svoju spokojnosť s partnerom.
V mojom okolí pozorujem vzťahy dvoch ľudí, ktoré sú skôr ako úprimnou láskou, známe viac ako vzťahy, ktorým nikto nechápe. Samozrejme, každý vzťah je iný a každá dvojica má medzi sebou niečo, čomu nikto iný ani rozumieť nemôže. Ale poďme sa zamerať práve na rôzne zákazy a príkazy, ktoré sú pre vzťah viac toxické ako prospešné. A niekedy ovplyvňujú aj ľudí, ktorí s danou dvojicou prichádzajú do kontaktu.
Prečo vo vzťahu zákazy a rozkazy vznikajú?
Aký je dôvod toho, že jeden partner má potrebu tomu druhému riadiť život? Hovoriť mu, čo má alebo nemá robiť, s kým sa má alebo nemá baviť, kam má alebo nemá ísť? V tomto prípade sú možnosti rôzne.
Napríklad sa tí dvaja skutočne nemilujú, ale sú spolu skôr zo zvyku. Ak by sa totiž milovali, prijali by sa navzájom takí, akí sú. Človeka milujeme s jeho dobrými aj zlými stránkami. A keď niekoho milujeme, musíme rešpektovať jeho myslenie, rozhodnutia, činy. Napríklad, ak vieš, že tvoj partner je spoločenský typ, ktorý rád trávi jeden deň v týždni so svojimi kamošmi, akú logiku má to, že mu jeho stretnutia začneš po čase zakazovať? Ak ho rešpektuješ, nemôžeš mať nič proti. A naopak, aj on by mal brať v pohode aj tvoje voľnočasové aktivity.
Ďalšou vecou môže byť fakt, že jeden z páru je jednoducho manipulátor a chce mať svojho partnera pod kontrolou. Ani v tomto prípade však nemôže ísť o úprimnú lásku, ale skôr o chorobnú túžbu udržať si vzťah za každú cenu, len aby ten manipulátor neprišiel o nejakú istotu v živote. Kým si však ten druhý neuvedomí, že je skôr využívaný ako milovaný, nič sa nezmení.
Samozrejme, existujú aj iné dôvody na to, prečo jeden druhému chce niečo zakázať. Ak ide o vec, ktorá negatívne ovplyvňuje ich vzťah, rodinu, či domácnosť, potom je jasné, že tomu chce jeden z nich predísť, no ak si to človek, ktorý to spôsobuje sám neuvedomí, nikto to nezmení. Vtedy je dôležité zamyslieť sa nad tým, aká budúcnosť vás čaká.
Prečo tieto veci do vzťahu nepatria?
Ako som spomenula v minulom článku, ide o veci, ktoré sú vo vzťahoch bežnejšie ako by sa mohlo zdať. A na počudovanie, ľudia, ktorí toto vo vzťahoch zažívajú, to berú ako normálnu vec, s ktorou sa treba naučiť žiť. Vôbec im nevadí, že neustále zákazy a rozkazy od partnera vyvolávajú iba dusnú atmosféru, hádky a ničia psychické aj fyzické zdravie.
To je jeden z hlavných dôvodov, prečo je zvláštne, že takéto vzťahy vôbec ďalej trvajú. Je ti príjemné, že máš po boku partnera, s ktorým sa hádate za každú maličkosť, ktorý ti vkuse niečo zakazuje a hovorí čo máš robiť? Naozaj si vieš predstaviť, že takto stráviš celý svoj život?
Nikto vo vzťahu nie je viac a nikto menej. Nie ste rodič a dieťa, ktorému sa hovorí, ako má žiť. Vzťah je o dvoch ľuďoch, ktorí tvoria tím, ktorí sa dopĺňajú, rešpektujú a sú k sebe úprimní. Je zvláštne, že aj mladí ľudia, ktorí nemajú vzťah s nejakým životným záväzkom, sú už ochotní akceptovať partnera, ktorému sa skôr boja niečo povedať, aby nevznikla hádka, akoby sa mu mali zdôveriť. Pravdepodobne majú strach, že si už nikoho iného nenájdu. To však nie je pravda, pretože ver, že ak to nie je šťastný koniec, tak to koniec ešte nie je.
Je jasné, že ak sme s niekým vo vzťahu, niečo sa nám na ňom musí páčiť. Lenže občas iba láska nestačí. Vzťah stojí na viacerých pilieroch, ktoré z neho ten skutočný vzťah robia. Pred partnerom nemôžeme mať strach, práve on má byť po našom boku v každej situácii. Ak ak sú príkazy a hádky kvôli nim na vašom dennom rozpise, je čas úprimne sa zamyslieť nad tým, kam smerujete.
