Oble­tieť celý svet a do­stať za to at­rak­tívny plat? Znie to na­ozaj ako práca snov. Vero­nika Pro­ko­pová bola ešte pred vyše ro­kom štu­dent­kou. Na roz­diel od svo­jich spo­lu­žia­čok však ve­dela, že po skon­čení štú­dia nechce mať se­davé za­mest­na­nie v kan­ce­lá­rií. Poda­rilo sa jej mys­lieť pozi­tívne, pora­ziť tvrdú kon­ku­ren­ciu a do­stať prácu, o kto­rej sní­vajú ti­síce diev­čat na ce­lom svete. Dnes žije v Du­baji a pra­cuje ako le­tuška jed­nej z naj­lep­ších le­tec­kých spo­loč­ností na svete, vďaka čomu pra­vi­delne lieta do tých najk­raj­ších kú­tov sveta. Vero­nika nám po­roz­prá­vala, čo všetko mu­sela ab­sol­vo­vať, kým si dala na hlavu po­vestný čer­vený klo­bú­čik so závo­jom.

Spo­mí­naš si, kedy si prvý­krát za­čala sní­vať o povo­laní le­tušky?

Ni­kdy som kon­krétne neza­čala sní­vať o povo­laní le­tušky, skôr som sa za­hrá­vala s myš­lien­kou ces­to­va­nia a po­zná­va­nia sveta.

Kedy si sa defi­ni­tívne roz­hodla, že do toho ideš? 

Keď som kon­čila vy­sokú školu, ve­dela som, že nech­cem mať za­mest­na­nie v kan­ce­lá­rií, že chcem ces­to­vať a spoz­nať svet, a ve­dela som, že práca pre túto spo­loč­nosť mi dá dobrý odra­zový mos­tík pre toto povo­la­nie. Takže vlastne tým, že som ukon­čila štú­dium, to bol pre mňa taký pri­ro­dzený pre­chod v ži­vote. Defi­ni­tívne som sa roz­hodla tesne pred Open Day, ktorý bol v de­cem­bri 2015 a ja som vo feb­ru­ári mala kon­čiť školu. Takže som ve­dela, že po Open Day mô­žem na­stú­piť k Emi­ra­tes. Čiže to bolo také pri­ro­dzené.

17327899_1258472760932693_1993257976_n

zdroj: ar­chív Vero­niky Pro­ko­po­vej

 

Kedy a ako si sa za­čala pri­pra­vo­vať na Open Day? Čo bolo pod­mien­kou, aby si sa ho mohla zú­čast­niť?

Pod­mienka účasti na Open Day ne­exis­tuje. Môže tam prísť ho­cikto z ulice, ak má živo­to­pis a fotku. Sú tam do­konca na­chys­tané aj pa­piere pre prí­pad, ak by tam pri­šiel nie­kto, kto si nena­chys­tal živo­to­pis. Jedi­nou pod­mien­kou je asi ovlá­da­nie an­glič­tiny, keďže v nej pre­bieha celý poho­vor.

sleduj_youtube_kanal_odzadu_sk

Le­tušky mu­sia mať per­fektnú an­glič­tinu a mys­lím si, že pre mnohé diev­čatá je práve ja­zyk tou naj­väč­šou pre­káž­kou, ktorá ich od tohto povo­la­nia od­radí. Akým spô­so­bom si do­stala svoj ja­zyk na ta­kúto úro­veň? Pri­pra­vo­vala si sa na Open Day po jazy­ko­vej stránke ne­jako špe­ciálne?

An­glič­tinu som sa učila sama. Mala som vý­hodu, že keď som bola men­šia, rodi­čia mi pla­tili dou­čo­va­nie. Člo­vek musí na tom ja­zyku drieť sám, aby si tro­chu pomo­hol, najmä ak nemá mož­nosť vy­ces­to­vať na rok štu­do­vať strednú školu do USA alebo na jazy­kové po­byty na práz­dniny do An­glicka. Takže pre mňa to bolo dou­čo­va­nie a po­tom som si dosť pomá­hala sama. Poze­rala som v an­glič­tine se­riály, čí­tala som si, pre­kla­dala si pes­ničky, jaz­dila som na an­glické tá­bory, kde som celý týž­deň in­ten­zívne hovo­rila s An­gli­čanmi a Ame­ri­čanmi. Na Open Day som sa teda špe­ciálne ne­prip­ra­vo­vala, keďže som ve­dela, na akej úrovni moja an­glič­tina je. Tým pá­dom som sa nemu­sela na an­glič­tinu ni­jako ex­trémne pri­pra­vo­vať.

Mala by le­tuška ok­rem an­glič­tiny ovlá­dať aj iný sve­tový ja­zyk? Kto­rými ja­zykmi hovo­ríš ty?

Je ur­čite vý­hoda, ak člo­vek roz­práva viac ako jed­ným cu­dzím jazy­kom. Ja hovo­rím an­glicky a ne­mecky. Nie je to však pod­mienka, an­glič­tina stačí.

collage1-3

zdroj: ar­chív Vero­niky Pro­ko­po­vej

Ako taký Open Day pre­bieha? A ako si ho pre­ží­vala, res­pek­tíve vní­mala ty?

Open Day je po­merne psy­chicky a fy­zicky ná­ročný. Je tam 5 – 6 výbe­ro­vých kôl a vždy, keď sa vyra­ďujú ľu­dia, je to ťažké, pre­tože nie­ktorí sa tam rozp­lačú. Sú tam ľu­dia, ktorí sa o túto prácu uchá­dzajú aj nie­koľ­ko­krát a stále sa im to ne­darí. Takže z tohto dô­vodu je to dosť psy­chicky ná­ročné. Ja som síce jed­nou z tých, ktorá sa pre to spon­tánne roz­hodla, ale dosť mi na tom zále­žalo. Takže som to dosť pre­ží­vala a pri kaž­dom vyra­ďo­vaní som vo­lala najb­liž­ším. Pod­pora je dosť dôle­žitá, pre­tože je to dosť ná­ročný deň.

Je kon­ku­ren­cia veľká? Koľko ľudí sa zhruba na Open Day zú­čast­nilo? A v akom do­sta­toč­nom časo­vom pred­stihu si musí člo­vek tieto veci, že sa nie­kde usku­toční Open Day, “od­sle­do­vať”?

Zá­leží na kra­jine, kam člo­vek ide, ja som bola v Prahe a bolo tam 90 ľudí. No sú kra­jiny, kde sú na Open Day stovky a ti­síce ľudí. Je to teda indi­vi­du­álne, koľko ľudí príde. Mys­lím si, že nie je po­trebné Open Day rie­šiť dlho do­predu. Treba sle­do­vať stránky. Ne­exis­tuje ur­čitý ter­mín, ná­bory sa ko­najú celo­ročne po ce­lom svete.

17274936_1258472610932708_1292849882_n

zdroj: ar­chív Vero­niky Pro­ko­po­vej

Čo všetko mu­sím spĺňať, ak chcem byť le­tuška?

Mini­málny vek 21. Výška 212 cm s na­tia­hnu­tou ru­kou na špič­kách. Dobrá zdra­vo­tná kon­dí­cia. A osob­nostný pred­po­klad? Ťažko pove­dať, čo presne hľa­dajú. Člo­vek musí mať asi ne­jaké osobné kúzlo. Byť komu­ni­ka­tívny, prí­stupný zme­nám a všet­kému, lebo člo­veku sa tým otočí ži­vot úplne na­ruby. Čo sa týka vzde­la­nia, stačí matu­rita. Skú­se­nosti z le­tec­kej spo­loč­nosti po­trebné nie sú, no výho­dou je, ak má člo­vek záze­mie v služ­bách. Ľu­ďom, ktorí o túto prácu stoja, by som dopo­ru­čila bri­gádu v ka­viarni či ces­tov­nej kan­ce­lá­rií, pre­tože komu­ni­ká­cia so zá­kaz­ní­kom dosť po­môže.

Aký to bol po­cit, keď si do­stala ten po­vestný “Gol­den Call”? Oča­ká­vala si to? 

Gol­den Call som do­stala práve tedy, keď som pí­sala skúšku z ne­mčiny. Bola to eufó­ria. Po­merne dlho sa naň čaká. Opla­kala, opiš­ťala som to a asi ho­dinu obvo­lá­vala celú moju ro­dinu. Bolo to niečo úžasné. O túto prácu sa snaží veľa ľudí a do­stane ju len málo z nich. Do­stala som prácu, o kto­rej som sní­vala. Sta­čilo už len do­kon­čiť školu, od­ces­to­vať a žiť si svoj sen. Gol­den Call som však ne­oča­ká­vala. Ale hovo­rila som si, že mám hote­lovku, mám záze­mie čo sa týka hos­pi­ta­lity, ro­bila som v ho­teli, v ces­tov­nej kan­ce­lá­rii, čo iného by už chceli? Sna­žila som sa v du­chu nabu­diť, aby som ne­strá­cala ná­dej. Ne­upí­nala som sa k tomu, ale sna­žila som sa mys­lieť pozi­tívne.

Čo sa vlastne dialo po tom, ako ťa vy­brali? Čo si mu­sela za­ria­diť, s čím si sa mu­sela vy­spo­ria­dať a koľko času si mala k dis­po­zí­cii pred tým, než si sa od­sťa­ho­vala do Du­baja?

Keď pomi­nula eufó­ria, mu­sela som sa sú­stre­diť na do­kon­če­nie vyso­kej školy. Najprv mi po­riadne nedo­chá­dzalo, čo sa bude diať. Veľmi ľahko sa ho­vorí, že sa pre­sťa­hu­jem do Du­baja, ale ťažko sa to robí. Člo­vek musí opus­tiť ro­dinu, kama­rá­tov a do dvoch kuf­rí­kov zaba­liť celý ži­vot. To mi cvaklo 3 dni po Gol­den Call, čo som aj opla­kala. Bolo to také horko-sladké. Na jednu stranu som bola strašne šťastná, na druhú stranu strašne smutná. Po Gol­den Call za­čína kolo­toč cho­de­nia po do­kto­roch, vypl­ňo­va­nia pa­pie­rov, osob­ných do­taz­ní­kov a bale­nie. Tým, že som sa pri­pra­vo­vala aj na štát­nice, to bolo o to ná­roč­nej­šie. Za­čala som sa ba­liť až týž­deň pred odle­tom.

17350984_1258472830932686_1940441419_n-1

zdroj: ar­chív Vero­niky Pro­ko­po­vej

Čo ťa ča­kalo po­čas pr­vých dní v Du­baji?

Prvý prí­chod do Du­baja bol veľmi hek­tický. Na jednu stranu je to úžasné, člo­vek je v no­vom meste, v no­vom pro­stredí. Na dru­hej strane člo­vek po­chopí, že to nie je dovo­lenka, ale ostáva tam na­trvalo. Pár dní je na akli­ma­ti­zá­ciu, a po­tom sa vyba­vujú veci.

Ako pre­bieha ca­bin crew trai­ning a koľko dní trvá? Čo všetko sa musí le­tuška na­učiť, a čo všetko musí ovlá­dať?

Ca­bin crew trai­ning je zame­raný na tech­nické a bez­peč­nostné zále­ži­tosti. Zdra­vo­tný tré­ning, secu­rity tré­ning a ser­vis. Trvá 6 týž­dňov a skúšky — pí­somné, prak­tické aj ústne — sú prie­bežne každý deň po ab­sol­vo­vaní kaž­dého bloku. Po skon­čení tré­ningu máte 3 dni voľno a po­tom na­sle­dujú 2 skú­šobné lety. Ná­sledne ste už len ho­dení do vody a mu­síte sa na­učiť plá­vať.

Ako vy­zerá ty­pický deň le­tušky?

Ty­pický deň le­tušky? Vsta­nem 4 ho­diny pred odle­tom, mu­sím sa nama­ľo­vať, ob­liecť. Od­ídem do head quar­ters, mu­sím prejsť paso­vou kon­tro­lou, máme brie­fing, kde si po­vieme, čo nás čaká za let, a ideme do lie­tadla. Po­tom máme boar­ding. Be­hom letu ser­vis, po prí­lete sa vra­ciame nas­päť do Du­baja, ak je let kratší, a ak je dl­hší, tak sa vra­ciame na­sle­du­júci deň.

Le­tušky va­šej spo­loč­nosti mu­sia dodr­žia­vať prí­sny dress code. Z čoho po­zos­táva?

Dress code je pred­pí­saný priamo spo­loč­nos­ťou a skladá sa z kos­týmu (sukňa s opas­kom, ko­šeľa, sako), lodi­čiek, ka­belky a sa­moz­rejme ne­smie chýba ani klo­bú­čik so závo­jom. Po­vinné sú aj ho­dinky, te­lové pan­ču­chy, de­centné náuš­nice a dva prs­tene. Málo je ale vždy viac a všetky dopl­nky mu­sia byť v sú­lade s uni­for­mou, a hlavne mu­sia byť de­centné.

Pre le­tušky Emi­ra­tes je neod­mys­li­teľný aj čer­vený rúž. Máte pred­pí­sanú kon­krétnu značku a od­tieň?

Pred­pí­sanú značku rúžu ne­máme. Dôle­žité je, aby išlo o čer­venú bez aké­ho­koľ­vek pod­tónu. Ja som si obľú­bila Ruby Woo od Mac.

collage3

V akom časo­vom pred­stihu sa do­zvieš, kam le­tíš? Máš mož­nosť ovplyv­niť to, a vy­brať si na­prí­klad inú des­ti­ná­ciu?

To, kam bu­deme na­sle­du­júci me­siac le­tieť, sa do­zvieme zhruba po­sledný týž­deň v me­siaci. Po skú­šob­nej dobe je možné aj o kon­krétny let po­žia­dať, alebo si ho vyme­niť s os­tat­nými.

Kam naj­ďa­lej si už ako le­tuška le­tela?

Do­stala som sa na­ozaj skoro všade a stále nemô­žem uve­riť tomu, čo sa mi po­čas po­sled­ného roku poda­rilo vi­dieť. Práve som sa vrá­tila z New Yorku a je to na­ozaj mesto, ktoré ni­kdy ne­spí.

V kto­rých kra­ji­nách si teda už (ako le­tuška) bola?

Zo­znam je neko­nečný! Nový Zé­land, USA, Čína, Ja­pon­sko, Thaj­sko, Veľká Bri­tá­nia, Špa­niel­sko, Sey­chelly, Juho­af­rická re­pub­lika, Aus­trá­lia, Indo­né­zia…

A kde sa ti za­tiaľ naj­viac pá­čilo? Máš me­dzi letmi vô­bec do­sta­tok času na to, aby si stihla aj „be­hať po výle­toch“?

Mo­jou na­job­ľú­be­nej­šou des­ti­ná­ciou je Kap­ské Mesto. Je to kú­zelné miesto s nád­her­nou prí­ro­dou, neko­neč­nými plá­žami a skve­lými ľuďmi. To­kyo ma zasa do­stalo svo­jou atmo­sfé­rou, kul­tú­rou a jed­lom. Každé miesto má niečo do seba, a ja sa vždy sna­žím aj na­priek únave ísť von a po­zrieť sa na to naj­dô­le­ži­tej­šie, čo si zrovna pra­jem vi­dieť alebo sa len tak mo­tám po náku­poch. Vďaka svojmu povo­la­niu sa na jed­not­livé miesta stále vra­ciam, takže roz­hodne nepa­ni­ká­rim, že som ešte nevi­dela všetko.

Koľko času trá­viš v Du­baji, ktorý je te­raz v pod­state tvo­jím domo­vom. Páči sa ti tam?

V Du­baji trá­vim pri­bližne se­dem až de­sať dní v me­siaci. Za­čiatky boli ťažké, pre­tože sa zrazu ocit­nete v ne­zná­mej kra­jine bez ro­diny a pria­te­ľov. Ja som sa ale akli­ma­ti­zo­vala po­merne rýchlo a te­raz sa tu cí­tim ako doma.

collage2-2

zdroj: ar­chív Vero­niky Pro­ko­po­vej

Žiť v úplne cu­dzej kra­jine nie je spo­čiatku vô­bec ľahké. Ako zvlá­daš odlú­če­nie od ro­diny a od pria­te­ľov? 

Za­čiatky boli ťažké, ale ča­som si člo­vek zvykne. Vďaka mo­der­ným tech­no­ló­giám som s kama­rátmi a rodi­nou v kon­takte každý deň. Pria­te­ľov, kto­rých som zís­kala v Du­baji, mám na celý ži­vot. Po­čas tré­ningu som spoz­nala skvelú par­tiu ľudí, ktorí sú mo­jou dru­hou rodi­nou. Nemu­síme sa ví­dať denne, ale máme o sebe pre­hľad. Ako som už hovo­rila, tele­fóny sú úžasná vec. 🙂

Ako často mô­žeš cho­diť za rodi­nou?

Po skú­šob­nej dobe, ktorá trvá 6 me­sia­cov, mám dovo­lené opus­tiť Du­baj kedy­koľ­vek po­čas dní voľna. V po­sled­nom ob­dobí sa mi poda­rilo vrá­tiť sa do­mov každý me­siac. 🙂

Emi­ra­tes patrí me­dzi naj­lep­šie le­tecké spo­loč­nosti na svete. Aké pra­covné bene­fity ti le­tecká spo­loč­nosť po­sky­tuje?

Bene­fity mám v po­dobe zliav na le­tenky pre moju ro­dinu, kama­rá­tov a sa­moz­rejme aj pre seba. Ďa­lej mi spo­loč­nosť po­máha za­bez­pe­čo­vať uby­to­va­nie a pla­tiť ná­klady spo­jené s údrž­bou do­mác­nosti. Dá sa pove­dať, že sa mu­sím po­sta­rať už iba o za­pla­te­nie úč­tov za in­ter­net a osobný tele­fón.

Čo je na práci le­tušky naj­ťaž­šie a na­opak, čo je naj­väč­šou výho­dou? Ako dlho v prie­mere vydr­žia ste­vardi pra­co­vať na tejto pozí­cií?

Naj­ťaž­šia je ča­sová ná­roč­nosť práce a neus­tále zmeny časo­vých pá­siem. Tak­tiež je ťažké byť bez ro­diny a mať “nor­málny” osobný ži­vot je skoro ne­možné. Výho­dou je mož­nosť oble­tieť svet v rámci za­mest­na­nia a do­stať za to za­pla­tené :). Všetko má svoje pre a proti a nie každý do­káže toto za­mest­na­nie vyko­ná­vať. Kon­trakt máme na 3 roky, ale nie­komu práca ne­sadne a od­íde skôr. Nie­kto sa ale v lie­taní nájde a zo­stane nie­koľko ro­kov. Je to dosť indi­vi­du­álne.

17321687_1258472810932688_1020651921_n

zdroj: ar­chív Vero­niky Pro­ko­po­vej

Máš už pred­stavu, do­kedy sa chceš veno­vať to­muto povo­la­niu ty?

Netu­ším! Po­kiaľ ma bude ba­viť lie­tať a ces­to­vať. Ako­náhle bu­dem z práce otrá­vená a ne­bude ma te­šiť, nemá zmy­sel zo­stá­vať.

Čo by si inak neza­žila, keby si sa ne­stala le­tuš­kou? 

Asi by som be­hom me­siaca ne­stihla nav­ští­viť tri rôzne kon­ti­nenty, ne­spoz­nala by som svo­jich te­raj­ších kama­rá­tov a cel­kovo, asi by som ne­dos­tala takú školu ži­vota, akú mám te­raz.

Keďže si už po­cho­dila veľa le­tísk, ktoré je podľa teba najk­raj­šie, a prečo? 

Hmmm, dobrá otázka. Pop­ravde mi už tie le­tiská pri­pa­dajú rov­naké. Všetko je na rov­na­kom prin­cípe. Ale ako prvé mi napa­dol Sin­ga­pur a Hong Kong. Po­merne dosť skla­maná som bola z JFK le­tiska. Pri pred­stave tak ob­rov­ského a zná­meho le­tiska som ča­kala ne­jaký ul­tra mo­derný zá­zrak a opak bol prav­dou. A možno náš ter­mi­nál bol starší. 🙂

Čo by si chcela odká­zať diev­ča­tám, ktoré sní­vajú o povo­laní le­tušky?

Nech skú­sia Open Day a nene­chajú sa ni­čím odra­diť. Dôle­žité je po­riadne si pre­štu­do­vať mate­riály a pod­rob­nosti o tejto práci. Na prvý po­hľad je na očiach krásna uni­forma, doko­nalý make-up a at­rak­tívny plat, ale keď ide do tu­hého, sme na pa­lube na to, aby sme ľu­ďom za­chrá­nili ži­vot a máme na sta­rosť bez­peč­nosť letu. Že­lám všet­kým veľa šťas­tia a aj keď je prav­dou, že sa mu­síme vzdať veľa vecí, a zo za­čiatku sa to môže zdať ako peklo na zemi, stojí to za to a ja som za túto ži­votnú prí­le­ži­tosť šťastná a neme­nila by som.:)

Komentáre