Asi si tým musí prejsť každá jedna z nás. Byť tou, ktorá ostane sklamaná kvôli láske, ale aj tou, ktorá tie pomyselné „kopačky“ niekomu sama dá. Raz príde čas, keď niekomu zlomíš srdce. Nie preto, lebo mu chceš naozaj ublížiť, ale preto, lebo už viac nechceš v nefunkčnom vzťahu ubližovať sama sebe.
Nechceš pokračovať vo vzťahu, v ktorom nie si naozaj šťastná, v ktorom sa objavujú problémy a pochybnosti, kvôli ktorým nespávaš. Alebo nechceš dávať niekomu nádeje na to, že ho raz budeš milovať rovnako, ako miluje on teba. Rozhodnúť sa ukončiť nefunkčný vzťah nie je jednoduché, ale občas nemáš ani na výber. A tvoje srdce to dobre vie.
Keď niekomu zlomíš srdce, bude ťa bolieť aj to tvoje
Ak to nebol katastrofálny vzťah, alebo ak nie si ľadová kráľovná, tak potom budeš cítiť výčitky – pochybnosti o tom, či si urobila dobre, strach z toho, ako to druhá strana vezme, ale aj veľkú ľútosť nad tým, že si to bola práve ty, kto vzal niekomu šťastie. On v tebe videl svoju budúcnosť, niekoho, komu úprimne odovzdal svoju dušu. No to ešte nie je dôvod na to, aby si sa cítila byť povinná s ním aj ostať.
To, že ťa niekto miluje, neznamená, že aj ty musíš jeho. To, že ťa on prosí, aby si neodchádzala, neznamená, že naozaj musíš ostať. Jediné, na čom záleží, je to, aby si hľadala svoje šťastie tam, kam ťa vedie tvoje vnútro. Žiadna nechce byť tou zlou partnerkou, žiadna nechce mať na sebe nálepku „tá, ktorá sa s ním rozišla“, no občas iná cesta nevedie.
Uvedomiť si však musíš to, že láska je ako hra – niekedy tebou pohybuje ako figúrkou na hracom poli, inokedy si ty tá, ktorá musí urobiť výherný ťah. Možno ťa to bude trápiť, no po čase si uvedomíš, že lepšie si to zahrať ani nemohla.
