Tieto ulice mi už viac ne­po­má­hajú cho­diť. Ne­po­sú­vajú ma vpred. Ne­in­špi­rujú ma. Všetky pre mňa vy­ze­rajú rov­nako. Tieto rohy sú te­raz na­pl­nené bo­les­ti­vými spo­mien­kami.

Tieto domy ma už ne­na­pĺňajú po­citmi bez­pe­čia. Kri­čia osa­me­los­ťou. Zmät­kom. Skla­ma­ním. Všetky tieto domy sú do­časné. So slo­vom navždy si ich ne­viem spo­jiť. Nechcú, aby som si v nich bu­do­vala bu­dúc­nosť a nechcú, aby som si v nich vy­bu­do­vala ro­dinu. Tieto domy si vždy nájdu náh­radu.

Tieto tváre starnú. Ho­vo­ria slová, ktoré si ani ne­mys­lia. Dá­vajú ob­ja­tia, z kto­rých ne­cí­tiť teplo a lásku. Dá­vajú mi rady, akoby som bola ro­bot, nie člo­vek. Dot­knú sa ma, ale ne­cí­tia ma. Po­ze­rajú sa na mňa, ale ne­vi­dia ma. Cí­tim sa bez nich lep­šie. Tú­žim od nich od­ísť. Ne­mám po­cit, že mi roz­umejú a ne­mám po­cit, že by som sem pat­rila. Nie som jed­nou z nich. Ni­kdy som ne­bola.

pi­xa­bay.com

Čas beží. Čas lieta. Svet pre­chá­dza a ja sa v tomto meste cí­tim pri­le­pená. Cí­tim, že sa to­čím v tom is­tom cykle. Mám po­cit, že be­žím, ale ne­viem kam. Cí­tim sa stra­tene. Cí­tim sa vy­čer­pane. Za­budla som, aké to je žia­riť. Za­budla som, aké to je, aby som sa na­dýchla a užila si danú chvíľu.

Toto miesto už nie je pre mňa. Tak veľmi som sa sna­žila, aby som bola taká, aká som mala byť. Bo­jo­vala som a sna­žila sa, aby som sa tu cí­tila po­kojne. Nie je to pre mňa.

Možno sú mestá ako vzťahy.

Ak to tak nemá byť, tak je jedno, ako veľmi to skú­šaš, sna­žíš sa a pre­svied­čaš samú seba. Možno si bola celý čas len v jed­no­stran­nom vzťahu a po­pie­rala si to. Možno si si celý čas mys­lela, že bu­deš navždy s nie­kým, kto to s te­bou ani ne­mys­lel vážne.

pe­xels.com

Ale te­raz viem, že som si pre­šla ne­ja­kou lek­ciou. Už viem, čo chcem.

Chcem nájsť svoje navždy. Do­mov.

Chcem sa každý deň zo­bu­diť s nad­še­ným úsme­vom na tvári.

Chcem cí­tiť, akoby som nie­kam pat­rila.

Nech­cem sa cí­tiť nech­cene.

Nech­cem sa cí­tiť ne­mi­lo­vane.

Nech­cem byť nú­tená ro­biť niečo, čo viem, že by som ne­mala ro­biť.

Som una­vená z ute­ka­nia. Som una­vená zo skrý­va­nia sa. Som una­vená z toho, že som nie­ktoré veci mu­sela pred­stie­rať. Som una­vená z pred­stie­ra­nia, že som nie­kto iný.

Komentáre