Aj keď sa tak možno ne­sprá­vam, ešte stále ťa ľú­bim. Na­ozaj. Nie je ľahké za­bud­núť na teba, keď mám tak veľa spo­mie­nok. Aj keď ťa ešte stále ľú­bim, ne­dala by som ti ďal­šiu šancu.

Strá­vili sme spolu veľa pek­ných chvíľ, bol si pri mne, keď som mala zlé dni a aj tie dobré dni. Ra­do­vali sme sa spolu, smiali sme sa spolu, te­šili sme sa z kaž­dého oka­mihu, ktorý sme mali len pre seba.

Plá­nov bolo veľa. Snov bolo veľa. Vzťah to bol krásny, ni­komu by som ne­že­lala iný vzťah, ako ten náš. Mys­lela som si, že nič zlé sa nám ne­môže stať. Ho­vo­rili sme si predsa všetko. Boli sme k sebe úp­rimní, ro­bili sme kom­pro­misy, cho­dili sme na vý­lety a boli sme slo­bodní.

 

K ni­čomu sme sa ne­via­zali, ne­mali sme na­plá­no­vanú bu­dúc­nosť a to bola možno tá veľká chyba, o kto­rej si ho­vo­ril v deň svojho od­chodu.

Bol to zá­sah z čis­tého neba. Bolo to náhle, veľmi rýchle a vpá­lil si do môjho srdca hl­bokú dieru, ktorú môže znova za­ce­liť je­dine taká silná láska, ktorú som pre­ží­vala s te­bou. No sú­diac podľa toho všet­kého, bude to ešte ne­jaký čas tr­vať.

Pa­mä­tám si tú noc, kedy sme sa vi­deli na­po­sledy. Le­žali sme na po­steli, dr­žali sme sa za ruky a ani je­den z nás nič ne­ho­vo­ril. Ob­ja­tie, ktoré po tom na­sle­do­valo, bolo dlhé. Ni­komu sa nech­celo roz­lú­čiť. Ve­dela som, že ak sa to stane te­raz, už ťa na­ozaj ni­kdy ne­uvi­dím.

Často si ho­vo­ril, že to bol dlhý pro­ces. Že si chcel, aby sme spolu plá­no­vali bu­dúc­nosť, že si sa na to te­šil, ale ne­ve­del si, ako ma k tomu pri­nú­tiť. Že som bola ne­spú­taná a chcel si mi dať voľ­nosť.

Nuž, voľ­nosť si mi dal.

S od­stu­pom času viem, že sme uro­bili správnu vec. Nič ne­ľu­tu­jem. Vzťah s te­bou bol krásny, ale ne­dala by som ti druhú šancu.

Po­tre­bu­jem sa nájsť. Po­tre­bu­jem zis­tiť, kto na­ozaj som a čo chcem v ži­vote ro­biť.

Ďa­ku­jem ti.

Komentáre