Pred pár mesiacmi by som toho zrejme nebola schopná. Moje city boli chladné a rozum opantal hnev. Vtedy som si myslela, že muža, ktorého som donedávna milovala, budem už navždy nenávidieť. Ospravedlnenie by malo padnúť síce z jeho strany, no dospela som k záveru, že zrejme som i ja tá, ktorá by sa mala obzrieť za vzťahom, ktorý neskončil dobre.
Čo by som mu asi tak povedala, ak by sme sa znova stretli? Prešiel už dlhý čas od doby, kedy sme po ulici kráčali ruka v ruke. Ak by som ho uvidela po nej kráčať teraz, asi by som stratila dych. Neviem, ako je to možné, no na tie najhoršie chvíle som už zabudla. Uložila som si v srdci tie najkrajšie momenty a zamyslela sa nad tým, aké to mohlo byť, keby …
Aj on si zaslúži ospravedlnenie
Keby som sa možno snažila o čosi viac aj ja. Povedala by som mu prepáč za to, že keď nastali problémy, nechala som sa ovládať horúcou hlavou a vybuchovala som viac, ako to možno bolo vhodné. Ospravedlnila by som sa mu za to, že som nevenovala viac pozornosti tomu, čo chce on a pozerala sa na svoje potreby. Dnes už viem, že takto žiaden vzťah nemôže fungovať.
Nezáleží na tom, koho srdce ostalo viac ranené. Aj on si zaslúži vedieť, že to nebola všetko iba jeho chyba. Na tie v láske vždy treba dvoch. Mrzí ma, že sme o tú našu nebojovali viac. Že sme boli tak tvrdohlaví, že sme ju jednoducho nechali ísť. Ale takto to asi malo byť.
Za to, že sme k sebe po čase už necítili to isté, sa ospravedlňovať nemusíme. Takto to už chodí, nie každý pár bude spolu navždy. No je dobré vedieť si zhodnotiť, čo bolo v našich rozhodnutiach nesprávne, a čo by sme teraz spravili inak.
