Veľmi dobre si spo­mí­nam na deň, kedy som zo­stala ne­hybne stáť upro­stred cesty a po­zo­ro­vala hviezdy. V tom mo­mente som si ani ne­uve­do­mila, že zba­belo ute­kám pred se­bou. Na ten mo­ment som bola znova šťastná. Za­zrela som pad­núť hviezdu. Pre­krí­žila prsty, za­vrela oči a že­lala som si, aby…

pe­xels.com

Roz­mýš­ľala som nad ži­vo­tom. Čo mi dal, čo mi vzal. Ne­spoz­ná­vala som sa. Ne­bola som ta­káto. Uzav­rela som sa do seba a ča­kala na teba, aj keď som ve­dela, že ča­kám zby­točne.

Mys­lela som si, že som sa cez to pre­niesla. Mys­lela som si, že sa na­učím bez teba žiť. Že bu­dem znova to usmie­vavé dievča, ktoré vy­čarí kaž­dému úsmev. Mý­lila som sa.  Pre­svied­čala som sa, že mi bude takto lep­šie. Za­čala som trá­viť čas s ľuďmi, ktorí si to na­ozaj za­slú­žia. Na­šla som si rôzne ak­ti­vity, len aby som ne­mu­sela byť blízko teba. Zo za­čiatku to aj fun­go­valo. Ne­mala som čas pre­mýš­ľať nad na­šimi spo­mien­kami. Ale ne­bola som šťastná. Niečo mi chý­balo.. Ve­dela som čo, ale nech­cela som si to pri­znať. Ve­dela som, že si to ty, kto mi chýba.

thought­ca­ta­log.com

Keď som po­čula tvoje meno, zner­vóz­nela som. Bola som zve­davá ako sa máš, čo máš nové. S úsme­vom som ľu­dom ho­vo­rila, že sa mám dobre, hoci to ne­bola pravda. Na­učila som sa byť šťastná. Teda lep­šie po­ve­dané, pre­svied­čala som ľudí, že som šťastná. Bolo úplne jedno ako ďa­leko som od teba. Časť môjho srdca stále žije v mi­nu­losti. Časť môjho srdca ťa stále ľúbi. Z dňoch bez teba sa stali me­siace. Z me­sia­cov roky..

Pri pa­da­jú­cej hviezde som si že­lala, aby si sa nie­kedy znova stal sú­čas­ťou môjho ži­vota. A ono sa to stalo. Te­raz sme starší, múd­rejší, úp­rim­nejší. Po dl­hej dobe si to stále ty, kto ma do­káže ro­zo­smiať. Stále si to ty, kto je mo­jím ochran­com. Stále sa na teba do­ká­žem po­ze­rať ta­kým is­tým spô­so­bom ako ke­dysi.

Ne­za­ľú­bila som sa do teba znova. Pravda je taká, že som ťa ni­kdy ne­pres­tala ľú­biť.