Možno by som sa raz kvôli tebe aj chcela zmeniť, ale nič by to nezmenilo. Nehodili by sme sa k sebe. Stále by sme boli tí dvaja vo vnútri rozdielni ľudia. Ublížil si mi, ale takto to malo byť. A koniec koncov som aj rada. Naučilo ma to niečo. Naučila som sa, že sa netreba snažiť o ľudí, ktorí s nami nechcú byť. Nikdy by nám neboli verní. Nikdy by na nás nemysleli tak, ako my myslíme na nich.zdroj: unsplash.com

Dovoľ mi, aby som ti povedala, že sa na teba nehnevám. Myslím to úprimne. Ukázal si mi len to, čo som ja nevidela. To, akí sme rozdielni v bodoch, kde sa to nehodí. A aj keď stále si rada spomeniem na časy dávno minulé, uvedomujem si, že osud to mal dobre naplánované. A aj keď to možno v danej chvíli nechápeme, pochopíme to neskôr.

Možno niekedy sa v myšlienkach znova vrátime k otázkam: „Čo keby…? Čo ak…?“, ale sami vo vnútri cítime, že žiadne „čo ak“ nebude. Ostanú len spomienky. Úsmevné aj bolestné, ale čas je najlepší lekár.zdroj: unsplash.com

Dovoľ mi, aby som ti povedala, že už som v pohode, pretože som. Mala som dostatok času na rozmýšľanie a chcem, aby si vedel, že aj keď si mi ublížil, chápem to. Nepociťujem voči tebe zlosť ani hnev, pretože som to pochopila. Dal si mi šancu sa zamyslieť sa nad sebou a nad ľuďmi. Dal si mi možnosť, aby som bola niekým, kým skutočne som, pretože meniť sa kvôli niekomu nemá zmysel.