Nie­kde tam vnútri teba sa roz­víja sen, krásna túžba. Ide­a­li­zu­ješ. Všetky si­tu­ácie, ktoré sa ti dejú pri­pi­su­ješ tomu snu. Dá­vaš mu ná­dej, ktorá ras­tie, každý deň je väč­šia, prav­di­vej­šia, re­ál­nej­šia. No príde si­tu­ácia, kedy sa sen stane sku­toč­nos­ťou, a na­miesto pri­ja­tia za­čneš mať po­chyb­nosti. Za­čneš sa báť, pý­tať sa sa­mej seba, či toto je to, čo si tak veľmi chcela, za­čneš cú­vať, za­čneš sa brá­niť. Člo­vek by si ne­mys­lel, že keď sa jeho sny za­čnú stá­vať re­ál­nymi, skončí s ešte väč­šími otáz­kami, aké mal pred­tým.

zdroj: unsp­lash.com

Ale ty vieš, že takto to má byť. Vieš, že sa to stalo z ur­či­tého dô­vodu, že to nie je ná­hoda, že je to ten osud, na ktorý si tak dlho ča­kala. Pred­stava, že ži­ješ svoj sen ťa tak vy­de­sila, že si sa za­čala báť ďa­lej sní­vať. Pre­tože si si ne­mys­lela, že zá­zraky sa dejú. Áno, dejú sa každý deň. Dejú sa ľu­ďom, ktorí si uve­do­mujú hod­notu prí­tom­ných oka­mi­hov. Ľu­ďom, ktorí vní­majú do hĺbky, ktorí pre­ží­vajú každý mo­ment na­plno, ktorí vi­dia sú­vis­losti, ktorí ve­ria, že na konci všetko dobre do­padne.

Je­diná vec, ktorá ti bráni pri­jať veci, ktoré sa ti dejú, je strach. Bo­jíš sa, čo na to po­vie oko­lie, bo­jíš sa, či má zmy­sel do toho ísť, či to dobre do­padne, či je to dobrý ná­pad, či je to niečo pre teba. Uve­dom si, že po­kiaľ to ne­skú­siš te­raz, už ni­kdy sa ti ne­musí vy­skyt­núť rov­naká prí­le­ži­tosť. Už ni­kdy ne­mu­síš stret­núť ta­kých ľudí, akých si stre­tá­vala do­te­raz. Spý­taj sa sa­mej seba, čo by si ro­bila, keby si sa ne­bála. Čo by to bolo? Po­ve­dala by si nie­kto­rým ľu­ďom veci, na ktoré hľa­dáš od­vahu už dlhú dobu?

zdroj: pe­xels.com

Spra­vila by si prvý krok pri nie­kom, pri kom cí­tiš, že ten člo­vek za to stojí? Chy­tila by si sa prí­le­ži­tosti, ktorá sa ti te­raz vidí ne­do­sia­hnu­teľná? A te­raz už len prijmi fakt, že strach si vy­tvá­raš ty sama. Presne ako všetky tie ne­vi­di­teľné zá­brany a dô­vody, prečo niečo ne­uro­biť. Strach je ten, ktorý ti bráni pri­jať tvoje sny, pri­tom je to len myš­lienka v tvo­jej hlave.

Ty sama si okolo seba po­sta­vila múr, ktorý vi­díš len ty. Pre­staň sa uväz­ňo­vať vo vlast­ných myš­lien­kach, pre­staň vi­dieť všetko čierne, pre­staň sa báť, čo po­vie oko­lie. Choď do všet­kého, čo ti ži­vot pri­ne­sie, skú­šaj, za­ží­vaj, mi­luj to, čo ro­bíš.

A po­tom sama zis­tíš, že ži­vot je krajší, keď v ňom strach ne­zoh­ráva hlavnú úlohu. 

Komentáre