Domi­ni­ka je roz­hla­so­vá spí­ker­ka, okrem toho je aj čerstvou mami­nou. Je to vese­lá kopa, kto­rej tref­né poznám­ky doká­žu poba­viť a roz­ve­se­liť ľudí naoko­lo. Aj pre­to je pre ňu vysie­la­nie v rádiu skôr zába­va a psy­cho­hy­gie­na.

Dominika, teba mnohí poznajú hlavne ako rádiovú moderátorku z Európy2. Povedz nám, ako si sa k tejto práci dostala?

Na túto otázku zvyknem odpovedať, že normálne dverami na rádiu 🙂 a vlastne ani neklamem. V 1.ročníku na VŠ v Nitre som na internáte videla plagát, že lokálne rádio hľadá moderátorov. Prihlásilo sa nás vtedy cca 150 prevažne študentov, ja som ten kasting nakoniec vyhrala a s ním aj honorovanú zmluvu na jeden rok. Nakoniec som tam zostala takmer 4 roky a popritom som ešte pracovala v regionálnej televízii, študovala na SPU a robila au-pair.

Odzadu.sk
Staň sa blogerkou

Malé slečny snívajú o najrôznejších povolaniach. Aké boli tie tvoje vysnené? Kedy si zistila, že práve moderovanie je profesia, ktorej sa chceš venovať?

Čo si pamätám, úplne najmenšia asi na základnej som chcela byť zdravotná sestrička. To sa ale vylučuje s mojim strachom z ihiel. Takže niekde na gymnáziu som prehodnotila svoje túžby a definitívne som chcela byť herečkou. Bola som aj na prijímačkách na herectve, na moje šťastie ma nevzali. Som totiž hrozná trémistka a zvyknem zabudnúť naučené texty. To, že som moderátorkou je vlastne výsledkom náhody, že som vtedy počas výšky vyhrala konkurz. Nejak som to neriešila, že chcem byť moderátorkou. Skrátka mi to prišlo zábavné takto si privyrábať popri štúdiu. No a napokon som ako vyštudovaná inžinierka (odbor obchod a marketing) nikdy neprešla do praxe a zostala som v médiách.

foto: archív Dominiky Dadíkovej

Je dôležité mať neustále cieľ, ktorý chce človek dosiahnuť, ktorý ho ženie dopredu a motivuje. Čo je tvojím cieľom v pracovnej oblasti? Kam by si to chcela dopracovať?

Asi by si chcela počuť, že po rozhlasovom éteri sa chystám dobyť televízny svet. Ale ja som spokojná tam, kde som. A budem v pohode aj keby to tak bolo o 20 rokov. Samozrejme, ak by prišla nejaká ponuka, ktorá by mi sadla ako zadok na nočník, určite zvážim. No ja stále svoju prácu beriem ako hobby a skvelý prostriedok na zarobenie peňazí, ktoré môžem investovať hlavne do syna a cestovania. Navyše je tu tá spomínaná tréma a ani strata súkromia spojená s tým, že ste viac na očiach, nie je úplná výhra. Takže je dosť možné, že raz skončím, respektíve začnem život niekde na Bali alebo v Thajsku. Niekde mimo civilizácie, viac v spojení s prírodou.

Práca v rádiu asi nie je len o práci s mikrofónom a rozprávaní. Čo všetko musíš zvládať popri tom? Je vysielanie pre teba improvizácia alebo sa na každé vysielanie pripravuješ a chystáš si, čo povieš?

Je to zlatá stredná cesta, teda pripravená improvizácia. Určite si nepripravujem, že čo poviem. Ale témy a pikošky si pripravujeme večer vopred alebo často aj počas vysielania, aby sme boli čo najviac aktuálni. A výsledok je vždy o tímovej práci. My traja s Láďom a Matúšom sa už za tie 3 roky poznáme ako staré pantofle, a vieme čo môžeme od seba on air čakať. Samozrejme, občas prekvapíme aj sami seba. 🙂 Počas rannej šou ZOO mixuje Matúš, ale zvládnuť to musíme všetci, keďže dnes je to one wo-man show.

zdroj: archív Dominiky Dadíkovej

Moderovanie v rádiu musí byť určite plné neočakávaných situácií. Spomínaš si na niečo kuriózne, čo si počas vysielania zažila a utkvelo ti v pamäti?

Moderovanie v rádiu je podľa mňa ťažšie ako v televízii. Predsa len ak máš zvuk aj obraz, môžeš si pomôcť mimikou, gestikuláciou alebo trebárs aj pantomímou. V rádiu je to len o zvuku a tvojej šikovnosti vynájsť sa. Ešte v začiatkoch vysielania v nitrianskom rádiu sa mi počas čítania a mixovania spustil priamo pred mikrofón pavúčisko. Dobre teda, pavúčik. Ale v mojich očiach v tej chvíli poriadna tarantula. Ako silný arachnofobik som mala v momente sucho v ústach a mokro pod pazuchami. Ale ako ťažký profesionál som ani nepoužila pejoratívum, iba bolo počuť riadny tresk-plesk a poslucháčom som vysvetlila, že som práve knihou zneškodnila Štefana. Tak volám všetkých pavúkov. 🙂

V rádiu ťa môžeme počuť ako vždy vysmiatu, plnú vtipných hlášok. Si naozaj od “prírody” takto optimisticky naladená alebo sa v rádiu dokážeš prepnúť do takejto pracovnej pózy?

Ja som rozhodne veselý typ. Odjakživa som bavila partiu, spolužiakov a snáď aj rodinu 🙂 Mám rada ľudí, zážitky a vtipné situácie si ma vyhľadávajú. Talent je o tom, vedieť to správne podať a na poslucháčoch je zváženie, či to bolo smiešne. Jasné, aj ja mávam dni kedy sa mi nechce ani prstom pohnúť a nie ešte smiať sa. No to červené svetlo v štúdiu a tí dvaja konkrétni kolegovia ma vždy na tie 4 hodiny dostanú do správnej nálady. Ja som sa celé tehotenstvo prerehotala a šéfovci sa báli, že porodím od smiechu priamo vo vstupe. Nakoniec to až také jednoduché nebolo.

Ako je to na Slovensku s kariérou rozhlasového spíkra – dá sa tým uživiť?

Asi záleží dosť od toho, či pracujete v regionálnom rádiu alebo celoplošnom. A ak patríte medzi tých známejších, slušne sa dá zarobiť moderovačkami, reklamou na sociálnej sieti pre konkrétneho klienta atď. Ja sa nesťažujem, mám slušnú „materskú“ 🙂

zdroj: archív Dominiky Dadíkovej

Ako vnímaš to, že si verejne známa osobnosť? Keď ťa ľudia spoznávajú na ulici, bulvár o tebe píše – si s tým stotožnená alebo ťa dokážu tieto veci naštvať či sklamať?

Ale veď ja ani zďaleka nie som až tak na očiach. Dlho som bola len hlas. Potom vďaka Teleránu a bývalému vzťahu som chvíľu bola aj tvár :). No a dnes v dobe sociálnych sietí to je už asi normálne, že ľudia vás kde-tu spoznajú. Face 2 face mám skôr pozitívne reakcie, horšie je to v diskusiách pod nejakými bulvárnymi článkami. Moji najbližší vždy vedeli, kde je pravda a poznajú ma roky, takže nejak extra mi to život neovplyvnilo. Samozrejme, v čase rozchodu alebo po Ibiza nehode to bolo o niečo menej príjemné. Ale stále sme len na Slovensku, oddelenie: ťažká lokálna celebritka 🙂 Takže pohoda, nadhľad. Aj keď, google si pamätá!

Momentálne si mamička malého syna. Mnohé ženy sa po pôrode plne venujú dieťaťu, ty si sa však po pár mesiacoch vrátila naspäť do rádia. Prečo si sa takto rozhodla a ako sa ti darí všetko skĺbiť a zvládať?

Leo má 10 mesiacov, do rádia som sa vrátila keď mal dva. Paradoxne vtedy to bolo ľahšie ako teraz. Teda vtedy som sa viac vyspala ako teraz, keď mu idú zuby, štvornožkuje a začína kecať 🙂 Plne rešpektujem maminy, ktoré sa rozhodnú byť celú materskú doma. Aj tie, ktoré sa túžia angažovať. Ja vysielam rannú šou 4 hodiny denne. Je to pre mňa psychohygiena, odskočiť si na pár hodín do práce. Malý je vtedy s tatinom a na poslednú hodinku-dve mi ho prinesie do rádia a ide aj on pracovať. Určite mu nechýbam, keď spí. Navyše je dojčený, poctivo som si doteraz nepospala a teda nemám pocit, že o niečo prichádzam. Po vysielaní som klasická mama na plný úväzok.

S tým rozdielom, že som možno viac praštená ako iné maminy 🙂 A ako to zvládam? Ako kedy. Keď je v noci 10x hore, tak som cez deň rozbitá a musím si s ním popoludní pospať. Ak sa zobudí „len“ 6x, počas jeho denného spánku varím, upratujem, periem a fungujem ako klasická žena-mama v domácnosti. A hlavne mám skvelého partnera, ktorý ma podporuje a o malého sa okrem dojčenia dokáže plnohodnotne postarať. Ja som si dobre našla 🙂

zdroj: archív Dominiky Dadíkovej

Čo si myslíš o budúcnosti rádia ako média? Mladí ľudia v dnešnej dobe začínajú preferovať skôr internet – vlogy, blogy a podobne. Neobávaš sa, že to môže ohroziť aj teba ako rozhlasovú moderátorku?

Výhodou a zároveň požiadavkou tejto profesie je, že idete s dobou. Musíte byť flexibilný a sčítaný, nezaspať na vavrínoch. Nemám strach zo žiadneho prirodzeného vývoja, lebo konečné rozhodnutie zostať alebo vypadnúť z kola von bude vždy len a len na mojom aktuálnom pocite. A určite sa vtedy rozhodnem správne. Rádio ako médium má rozhodne svoje čaro a verím, že aj v budúcnosti si nájde svojich poslucháčov. Aj keby to malo byť v kategórii „retro okienko“.

zdroj: archív Dominiky Dadíkovej

A čo moderovanie v televízii? Neláka ťa aj táto oblasť?

Ja som si televíznu obrazovku vyskúšala na regionálnej aj celoplošnej úrovni. Bola to pekná škola života, aj v rámci práce ale hlavne čo sa týka medziľudských vzťahov. No zopakujem, moje osobné šťastie nestojí ani nepadá na prípadnej televíznej kariére.

Keby si sa v rádiu neuchytila a nepracovala by si ako rádiová spíkerka, čo by si robila?

Keby bolo keby…bola by som opálená s ovocným freshom v ruke niekde v exotike a zarábala na dych berúcich okamihoch ťažké lóve, ktoré by som zasa vrazila do cestovania s mojou rodinkou 🙂