Domi­ni­ka je roz­hla­so­vá spí­ker­ka, ok­rem toho je aj čerstvou mami­nou. Je to vese­lá kopa, kto­rej tref­né po­znám­ky doká­žu poba­viť a roz­ve­se­liť ľudí na­oko­lo. Aj pre­to je pre ňu vy­sie­la­nie v rá­diu skôr zába­va a psy­cho­hy­gie­na.

Do­mi­nika, teba mnohí po­znajú hlavne ako rá­di­ovú mo­de­rá­torku z Európy2. Po­vedz nám, ako si sa k tejto práci do­stala?

Na túto otázku zvyk­nem od­po­ve­dať, že nor­málne dve­rami na rá­diu 🙂 a vlastne ani ne­kla­mem. V 1.roč­níku na VŠ v Nitre som na in­ter­náte vi­dela pla­gát, že lo­kálne rá­dio hľadá mo­de­rá­to­rov. Pri­hlá­silo sa nás vtedy cca 150 pre­važne štu­den­tov, ja som ten kas­ting na­ko­niec vy­hrala a s ním aj ho­no­ro­vanú zmluvu na je­den rok. Na­ko­niec som tam zo­stala tak­mer 4 roky a pop­ri­tom som ešte pra­co­vala v re­gi­onál­nej te­le­ví­zii, štu­do­vala na SPU a ro­bila au-pair.

Malé slečny sní­vajú o naj­rôz­nej­ších po­vo­la­niach. Aké boli tie tvoje vy­snené? Kedy si zis­tila, že práve mo­de­ro­va­nie je pro­fe­sia, kto­rej sa chceš ve­no­vať?

Čo si pa­mä­tám, úplne naj­men­šia asi na zá­klad­nej som chcela byť zdra­votná ses­trička. To sa ale vy­lu­čuje s mo­jim stra­chom z ihiel. Takže nie­kde na gym­ná­ziu som pre­hod­no­tila svoje túžby a de­fi­ni­tívne som chcela byť he­reč­kou. Bola som aj na pri­jí­mač­kách na he­rec­tve, na moje šťas­tie ma ne­vzali. Som to­tiž hrozná tré­mis­tka a zvyk­nem za­bud­núť na­učené texty. To, že som mo­de­rá­tor­kou je vlastne vý­sled­kom ná­hody, že som vtedy po­čas výšky vy­hrala kon­kurz. Ne­jak som to ne­rie­šila, že chcem byť mo­de­rá­tor­kou. Skrátka mi to prišlo zá­bavné takto si pri­vy­rá­bať popri štú­diu. No a na­po­kon som ako vy­štu­do­vaná in­ži­nierka (od­bor ob­chod a mar­ke­ting) ni­kdy ne­prešla do praxe a zo­stala som v mé­diách.

foto: ar­chív Do­mi­niky Da­dí­ko­vej

Je dô­le­žité mať ne­us­tále cieľ, ktorý chce člo­vek do­siah­nuť, ktorý ho že­nie do­predu a mo­ti­vuje. Čo je tvo­jím cie­ľom v pra­cov­nej ob­lasti? Kam by si to chcela do­pra­co­vať?

Asi by si chcela po­čuť, že po roz­hla­so­vom éteri sa chys­tám do­byť te­le­vízny svet. Ale ja som spo­kojná tam, kde som. A bu­dem v po­hode aj keby to tak bolo o 20 ro­kov. Sa­moz­rejme, ak by prišla ne­jaká po­nuka, ktorá by mi sadla ako za­dok na noč­ník, ur­čite zvá­žim. No ja stále svoju prácu be­riem ako hobby a skvelý pros­trie­dok na za­ro­be­nie pe­ňazí, ktoré mô­žem in­ves­to­vať hlavne do syna a ces­to­va­nia. Na­vyše je tu tá spo­mí­naná tréma a ani strata sú­kro­mia spo­jená s tým, že ste viac na očiach, nie je úplná vý­hra. Takže je dosť možné, že raz skon­čím, res­pek­tíve za­čnem ži­vot nie­kde na Bali alebo v Thaj­sku. Nie­kde mimo ci­vi­li­zá­cie, viac v spo­jení s prí­ro­dou.

Práca v rá­diu asi nie je len o práci s mik­ro­fó­nom a roz­prá­vaní. Čo všetko mu­síš zvlá­dať popri tom? Je vy­sie­la­nie pre teba im­pro­vi­zá­cia alebo sa na každé vy­sie­la­nie pri­pra­vu­ješ a chys­táš si, čo po­vieš?

Je to zlatá stredná cesta, teda pri­pra­vená im­pro­vi­zá­cia. Ur­čite si ne­prip­ra­vu­jem, že čo po­viem. Ale témy a pi­košky si pri­pra­vu­jeme ve­čer vo­pred alebo často aj po­čas vy­sie­la­nia, aby sme boli čo naj­viac ak­tu­álni. A vý­sle­dok je vždy o tí­mo­vej práci. My traja s Lá­ďom a Ma­tú­šom sa už za tie 3 roky po­známe ako staré pan­tofle, a vieme čo mô­žeme od seba on air ča­kať. Sa­moz­rejme, ob­čas prek­va­píme aj sami seba. 🙂 Po­čas ran­nej šou ZOO mi­xuje Ma­túš, ale zvlád­nuť to mu­síme všetci, keďže dnes je to one wo-man show.

zdroj: ar­chív Do­mi­niky Da­dí­ko­vej

Mo­de­ro­va­nie v rá­diu musí byť ur­čite plné ne­oča­ká­va­ných si­tu­ácií. Spo­mí­naš si na niečo ku­ri­ózne, čo si po­čas vy­sie­la­nia za­žila a utk­velo ti v pa­mäti?

Mo­de­ro­va­nie v rá­diu je podľa mňa ťaž­šie ako v te­le­ví­zii. Predsa len ak máš zvuk aj ob­raz, mô­žeš si po­môcť mi­mi­kou, ges­ti­ku­lá­ciou alebo tre­bárs aj pan­to­mí­mou. V rá­diu je to len o zvuku a tvo­jej ši­kov­nosti vy­nájsť sa. Ešte v za­čiat­koch vy­sie­la­nia v nit­rian­skom rá­diu sa mi po­čas čí­ta­nia a mi­xo­va­nia spus­til priamo pred mik­ro­fón pa­vú­čisko. Dobre teda, pa­vú­čik. Ale v mo­jich očiach v tej chvíli po­riadna ta­ran­tula. Ako silný arach­no­fo­bik som mala v mo­mente su­cho v ústach a mokro pod pa­zu­chami. Ale ako ťažký pro­fe­si­onál som ani ne­pou­žila pe­jo­ra­tí­vum, iba bolo po­čuť riadny tresk-plesk a po­slu­chá­čom som vy­svet­lila, že som práve kni­hou zneš­kod­nila Šte­fana. Tak vo­lám všet­kých pa­vú­kov. 🙂

V rá­diu ťa mô­žeme po­čuť ako vždy vy­smiatu, plnú vtip­ných hlá­šok. Si na­ozaj od “prí­rody” takto opti­mis­ticky na­la­dená alebo sa v rá­diu do­ká­žeš pre­pnúť do ta­kejto pra­cov­nej pózy?

Ja som roz­hodne ve­selý typ. Od­jak­živa som ba­vila par­tiu, spo­lu­žia­kov a snáď aj ro­dinu 🙂 Mám rada ľudí, zá­žitky a vtipné si­tu­ácie si ma vy­hľa­dá­vajú. Ta­lent je o tom, ve­dieť to správne po­dať a na po­slu­chá­čoch je zvá­že­nie, či to bolo smiešne. Jasné, aj ja má­vam dni kedy sa mi nechce ani prs­tom po­hnúť a nie ešte smiať sa. No to čer­vené svetlo v štú­diu a tí dvaja kon­krétni ko­le­go­via ma vždy na tie 4 ho­diny do­stanú do správ­nej ná­lady. Ja som sa celé te­ho­ten­stvo pre­re­ho­tala a šé­fovci sa báli, že po­ro­dím od smie­chu priamo vo vstupe. Na­ko­niec to až také jed­no­du­ché ne­bolo.

Ako je to na Slo­ven­sku s ka­ri­é­rou roz­hla­so­vého spíkra – dá sa tým uži­viť?

Asi zá­leží dosť od toho, či pra­cu­jete v re­gi­onál­nom rá­diu alebo ce­lo­ploš­nom. A ak pat­ríte me­dzi tých zná­mej­ších, slušne sa dá za­ro­biť mo­de­ro­vač­kami, re­kla­mou na so­ciál­nej sieti pre kon­krét­neho kli­enta atď. Ja sa ne­sťa­žu­jem, mám slušnú „ma­ter­skú“ 🙂

zdroj: ar­chív Do­mi­niky Da­dí­ko­vej

Ako vní­maš to, že si ve­rejne známa osob­nosť? Keď ťa ľu­dia spoz­ná­vajú na ulici, bul­vár o tebe píše – si s tým sto­tož­nená alebo ťa do­kážu tieto veci na­štvať či skla­mať?

Ale veď ja ani zďa­leka nie som až tak na očiach. Dlho som bola len hlas. Po­tom vďaka Te­le­ránu a bý­va­lému vzťahu som chvíľu bola aj tvár :). No a dnes v dobe so­ciál­nych sietí to je už asi nor­málne, že ľu­dia vás kde-tu spoz­najú. Face 2 face mám skôr po­zi­tívne re­ak­cie, hor­šie je to v dis­ku­siách pod ne­ja­kými bul­vár­nymi člán­kami. Moji najb­ližší vždy ve­deli, kde je pravda a po­znajú ma roky, takže ne­jak ex­tra mi to ži­vot ne­ovp­lyv­nilo. Sa­moz­rejme, v čase roz­chodu alebo po Ibiza ne­hode to bolo o niečo me­nej prí­jemné. Ale stále sme len na Slo­ven­sku, od­de­le­nie: ťažká lo­kálna ce­leb­ritka 🙂 Takže po­hoda, nad­hľad. Aj keď, go­ogle si pa­mätá!

Mo­men­tálne si ma­mička ma­lého syna. Mnohé ženy sa po pô­rode plne ve­nujú die­ťaťu, ty si sa však po pár me­sia­coch vrá­tila na­s­päť do rá­dia. Prečo si sa takto roz­hodla a ako sa ti darí všetko skĺbiť a zvlá­dať?

Leo má 10 me­sia­cov, do rá­dia som sa vrá­tila keď mal dva. Pa­ra­doxne vtedy to bolo ľah­šie ako te­raz. Teda vtedy som sa viac vy­spala ako te­raz, keď mu idú zuby, štvor­nož­kuje a za­čína ke­cať 🙂 Plne re­špek­tu­jem ma­miny, ktoré sa roz­hodnú byť celú ma­ter­skú doma. Aj tie, ktoré sa tú­žia an­ga­žo­vať. Ja vy­sie­lam rannú šou 4 ho­diny denne. Je to pre mňa psy­cho­hy­giena, od­sko­čiť si na pár ho­dín do práce. Malý je vtedy s ta­ti­nom a na po­slednú ho­dinku-dve mi ho pri­ne­sie do rá­dia a ide aj on pra­co­vať. Ur­čite mu ne­chý­bam, keď spí. Na­vyše je doj­čený, poc­tivo som si do­te­raz ne­pos­pala a teda ne­mám po­cit, že o niečo pri­chá­dzam. Po vy­sie­laní som kla­sická mama na plný úvä­zok.

S tým roz­die­lom, že som možno viac praš­tená ako iné ma­miny 🙂 A ako to zvlá­dam? Ako kedy. Keď je v noci 10x hore, tak som cez deň roz­bitá a mu­sím si s ním po­po­ludní po­spať. Ak sa zo­budí „len“ 6x, po­čas jeho den­ného spánku va­rím, upra­tu­jem, pe­riem a fun­gu­jem ako kla­sická žena-mama v do­mác­nosti. A hlavne mám skve­lého par­tnera, ktorý ma pod­po­ruje a o ma­lého sa ok­rem doj­če­nia do­káže pl­no­hod­notne po­sta­rať. Ja som si dobre na­šla 🙂

zdroj: ar­chív Do­mi­niky Da­dí­ko­vej

Čo si mys­líš o bu­dúc­nosti rá­dia ako mé­dia? Mladí ľu­dia v dneš­nej dobe za­čí­najú pre­fe­ro­vať skôr in­ter­net – vlogy, blogy a po­dobne. Ne­obá­vaš sa, že to môže ohro­ziť aj teba ako roz­hla­sovú mo­de­rá­torku?

Vý­ho­dou a zá­ro­veň po­žia­dav­kou tejto pro­fe­sie je, že idete s do­bou. Mu­síte byť fle­xi­bilný a sčí­taný, ne­zas­pať na vav­rí­noch. Ne­mám strach zo žiad­neho pri­ro­dze­ného vý­voja, lebo ko­nečné roz­hod­nu­tie zo­stať alebo vy­pad­núť z kola von bude vždy len a len na mo­jom ak­tu­ál­nom po­cite. A ur­čite sa vtedy roz­hod­nem správne. Rá­dio ako mé­dium má roz­hodne svoje čaro a ve­rím, že aj v bu­dúc­nosti si nájde svo­jich po­slu­chá­čov. Aj keby to malo byť v ka­te­gó­rii „re­tro okienko“.

zdroj: ar­chív Do­mi­niky Da­dí­ko­vej

A čo mo­de­ro­va­nie v te­le­ví­zii? Ne­láka ťa aj táto ob­lasť?

Ja som si te­le­víznu ob­ra­zovku vy­skú­šala na re­gi­onál­nej aj ce­lo­ploš­nej úrovni. Bola to pekná škola ži­vota, aj v rámci práce ale hlavne čo sa týka me­dzi­ľud­ských vzťa­hov. No zo­pa­ku­jem, moje osobné šťas­tie ne­stojí ani ne­padá na prí­pad­nej te­le­víz­nej ka­ri­ére.

Keby si sa v rá­diu ne­uchy­tila a ne­pra­co­vala by si ako rá­di­ová spí­kerka, čo by si ro­bila?

Keby bolo keby…bola by som opá­lená s ovoc­ným fres­hom v ruke nie­kde v exo­tike a za­rá­bala na dych be­rú­cich oka­mi­hoch ťažké lóve, ktoré by som zasa vra­zila do ces­to­va­nia s mo­jou ro­din­kou 🙂

Komentáre