Neviem, či je to len touto dobou, alebo to bolo tak vždy, že si ženy namiesto pomocnej ruky, podrážajú kolená. Mám pocit, akoby sa jedna na druhú dívala s úsmevom na tvári, no blbými komentármi v hlave. Prečo sme rivalky?
Chcela by som žiť vo svete, kde ženy podporujú ženy. Vždy. V čomkoľvek. Chcela by som, aby vedeli, aké dôležité je držať jedna druhú. Že dostať kompliment od ženy je asi tak 1000-krát potešujúcejšie, ako od muža. Pretože len my sa vieme skritizovať, ale aj úprimne oceniť.
Len my, ženy, vieme, aké dôležité je pre naše sebavedomie počuť, že aj iné majú rovnaké problémy, že aj iné sa trápia pre svoj výzor, že aj iné dostali kopačky a preto vedia, ako sa vtedy žena cíti. Vo svojom živote zažívame rôzne situácie, ktoré muži nepochopia, preto je ešte viac nepochopiteľné, že sa pre ne dokážu pohádať samotné ženy.
Ako sa o seba starať, s kým randiť, akú prácu robiť, ako sa starať o dieťa, čo dávať či nedávať na internet, ktorá, s kým, kde, kedy, ako… riešime milión vecí, akoby sme boli práve my tie sväté. Každá z nás je iná, každá z nás je krásna, každá má svoj rozum, svoje hodnoty, názory, a sama za seba rozhoduje. Nesúďme sa navzájom. Ukážme si, ako pekne sa vieme navzájom k sebe správať.
Ak to nespravíme my, navzájom, kto to za nás urobí? Preto, keď aj ty chceš žiť v takom svete, začni od seba. Miluj sa. Podporuj sa, Chváľ sa. A miluj, podporuj, chváľ aj svoju mamu, sestru, kamarátku, kolegyňu. Každé milé slovo, ktoré vypustíš do sveta, sa ti vráti. Každý úsmev vyvolá ďalší a ani len netušíš, ako ním niektorej zmeníš deň. Každú pomoc ti karma opätuje, a milý kompliment možno niekomu zmení pohľad na seba. A to je to, čo ženy potrebujú.
