Tvoje telo ti ukazuje, že niečo nie je v poriadku v podobe nezdravej pleti, žalúdočných problémov, bolesti, chorôb či zápalov. Skúšaš samú seba oklamať, že teraz si unavená z práce alebo školy. Ale sama dobre vieš, že ťa ubíja vzťah, ktorý nie je už dávno vzťahom. Ty si pre svojho partnera obetovala všetko, no on pre teba primálo.
Napokon zistíš, že už nemáš energiu na dávanie.
Nemáš energiu plytvať slovami, ani slzami. Už si len prázdna nádoba, ktorá už nevie ako ďalej. Nemôžeš ostať, ale ani odísť. Nemôžeš ostať, pretože vieš, že psychika i telo majú svoje limity. Rovnako ako i tvoje srdce. Nemôžeš sa ďalej trápiť. Ale nemôžeš ani odísť a to len preto, že si do toho dala už toľko! Je ti ľúto investície. Ale môže sa ti tá investícia vrátiť? Máš vôbec ešte čo investovať? Alebo už si minula všetko a teraz čakáš ako pred hracím automatom, či sa náhodou zrazu nevysype? Ako absurdne ti to znie?
Myšlienka na rozchod ti príde ako jediné východisko.
Myslieť na rozchod nie je normálne, pokiaľ by si bola vo vzťahu šťastná. To proste neexistuje. Ak jediná cesta spásy, ktorá sa ti načrtá v hlave dosť často, je cesta rozchodu tak asi skutočne nie je niečo s kostolným poriadkom. Ty to vieš, tvoje srdce a duša to vedia. Ale akosi sa ti tým smerom nechce ísť. Máš strach.
Prečo ostávaš?
Možno práve pre to, že ho stále miluješ, však? Ale je láska všetko v neperspektívnom vzťahu? Samozrejme, pre lásku je vždy rozumné bojovať. Pre opätovanú lásku. Pre lásku, ktorá ešte môže znova vzklíčiť. Čo vlastne znamená obojstranná láska? Nie sú to iba intímne chvíle. Sú to spoločne strávené chvíle. Nie sú to iba vyslovené slová a sľuby. Sú to predovšetkým činy.
Nie je to o tom byť stále spolu. Je to o tom, kedy partner uprednostní teba pred ostatnými, keď to práve potrebuješ. Nie je to iba o šťastí. Ale je to o súdržnosti oboch v ťažkých chvíľach. Znova sa spýtaj samej seba: Je vaša láska obojstranná? Alebo vzťah držíš iba ty?
Najhoršie na tom všetkom je…
…, že tvoj partner ti dá toľko dôvodov na rozchod, koľko ti dá dôvodov na to, aby si ostala. Napríklad jeho činy ťa utvrdzujú v tom, že takto žiť ďalej nechceš, nemôžeš a nevládzeš. No na druhej strane spraví niečo pozitívne. Niečo, čo ťa presvedčí, že to nie je až také zlé. Niečo, čo ti znova zatvorí oči, uši a ústa. Ako sa potom vyznať v sebe? V ňom? Vo vás?
Pokračovanie článku nájdeš na ďalšej strane.
