Pýtaš sa samej seba, či si ty tá, ktorá je stále nespokojná. Či si náročná. Či to vlastne tak trochu celé nepreháňaš? Nakoniec si to ty, kto je vo vzťahu zmätený. Tvoj partner nikde problém nevidí. Všetko zľahčuje. Ty vlastne nemáš právo hnevať sa alebo byť nešťastná. Prečo potom si nahnevaná a nešťastná?
Prečo sa začne snažiť, už keď je neskoro?
Už si mu povedala toľko slov. Dala toľko výziev. Toľko krát si mu už povedala, že takto nevládzeš. A on nič. Nič sa nedialo a nezlepšovalo. A ak áno, tak len na chvíľu. Už si sama sebe povedala, že už to vzdávaš. Už sa ťa nemôže ničím dotknúť. Už ti nemá ako ublížiť. Už ťa nemá čo nahnevať. Už si len použitá, prázdna a zlomená nádoba bez energie. Bez snahy.
A on ako naschvál práve vtedy sa začne snažiť viac. Urobí si čas. Počastuje ťa milým slovom, dotykom, pohľadom. Prečo sa snaží teraz, keď ty si to už vzdala. Keď už mu nemáš čo ponúknuť. Nakoniec z toho vyjdeš ty ako tá zlá. Preto tomu tak je?
Pretože si bola pridlho v neperspektívnom vzťahu!
